Patrí do silného slovenského hokejového ročníka 2004. Na rozdiel od rovesníkov Juraja Slafkovského či Šimona Nemca neprešiel draftom NHL, no v zámorí si razí vlastnú cestu.
Obranca Jozef Viliam Kmec má za sebou prelomovú sezónu. Prvýkrát odohral kompletné sezónu v AHL a na uplynulých seniorských majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku sa nečakane vypracoval na jedného z najvyťažovanejších slovenských obrancov.
Odchovanec košického hokeja v rozhovore približuje náročný prechod medzi mužov, život v malom kanadskom meste aj úsmevné rodinné momenty zo svetového šampionátu.
Každé leto v Košiciach makáme tvrdo
Máš za sebou náročnú a dlhú sezónu. Prvý kompletný rok v AHL a následne debut na seniorských majstrovstvách sveta. Ako momentálne vyzerá tvoje leto a letná príprava v rodnom meste?
Už štyri roky sa poctivo pripravujem doma v Košiciach pod vedením kondičného trénera Daniela Kičuru. Letná príprava je z pohľadu tréningov vždy veľmi náročná, ale ja si to každé leto užívam. Som rád, keď sa zíde dobrá partia chalanov a spoločne makáme naozaj tvrdo. Vo voľnom čase je v Košiciach stále čo robiť. Rád sa prejdem po Hlavnej ulici alebo vybehnem zrelaxovať na Ružín. Tam človek najlepšie vypne hlavu.
Spomínal si kondičného trénera Daniela Kičuru. Komunikujú s ním nejako priamo kondiční tréneri z organizácie Vegas Golden Knights? Pracujete na nejakých špecifických detailoch, napríklad na výbušnosti?
Určite áno. Nedávno som absolvoval nováčikovský kemp (Development Camp), kde sme podrobne preberali veci ohľadom mojej letnej prípravy. V klube majú jasné požiadavky, chcú, aby som bol na ľade ešte dynamickejší a explozívnejší. Všetky tieto pripomienky posúvam Danovi, prípadne si to odkomunikujú priamo s ním. Dano mi na základe toho skladá celý tréningový program, aby to malo správnu postupnosť.
Ako by si čítateľom priblížil spomínaný Development Camp vo Vegas? Akú spätnú väzbu si od vedenia klubu dostal?
Pre mňa to bol vzhľadom na vek už posledný kemp tohto druhu. Dá sa povedať, že je to do veľkej miery vzdelávací kemp. Okrem tréningov na ľade absolvujeme množstvo mítingov ohľadom dôležitých aspektov hokeja a športového života. Rieši sa tam správna výživa, kondičná stránka a podobné detaily. Mladý hráč sa tam dozvie obrovské množstvo informácií. Celé je to nastavené tak, aby sa mladým nádejam ukázalo, ako to v klube funguje a ako môže vyzerať ich život, keď sa raz prebojujú do prvého tímu.
V drese Henderson Silver Knights si odohral v AHL 65 zápasov a nazbieral 16 bodov. Ako si spokojný so svojou premiérovou sezónou v seniorskom hokeji?
Bolo to niečo úplne nové. Je to obrovský prechod a sám som bol prekvapený, aký ťažký je ten skok z juniorky medzi mužov. Chlapi sú v AHL oveľa väčší, silnejší a hrá sa tam trošku iný štýl hokeja. Zo začiatku by som nepovedal, že som mal priamo problémy, ale rozhodne som potreboval nejaký čas na adaptáciu. Nebolo to tak, že som tam len prišiel a hneď od prvého dňa hral super. Bola to skrátka adaptačná fáza. Postupne som sa však prispôsobil a išlo to stále lepšie a lepšie. Ku koncu sezóny som už hral svoju hru a myslím si, že vo finálnej fáze ročníka to bolo z mojej strany veľmi dobré.
V Kanade som našiel druhý domov
Pred odchodom do AHL si strávil štyri sezóny v kanadskej juniorke WHL v tíme Prince George Cougars. Odohral si tam 245 zápasov a zaznamenal 141 bodov, čo je na obrancu výborná vizitka. Čo ti dalo toto pôsobenie po hokejovej stránke? Pomohlo ti to pri neskoršom skoku do AHL?
Ak by som nešiel do Kanady, tak dnes stopercentne nie som tam, kde som. Kanadská juniorská sa právom považuje za najlepšiu na svete. Odišiel som tam ako 17-ročný chlapec a končil som ako 21-ročný muž. Strávil som tam dlhý čas a hral celú dobu za jeden tím, takže som si tam našiel svoj druhý domov. V mojom hokejovom rozvoji mi to neskutočne pomohlo. Vidno to aj na tom, ako som sa herne posúval. Začiatky síce neboli ľahké, no postupne som sa vypracoval a odchádzal som odtiaľ stopercentne pripravený na mužskú ligu.
Mesto Prince George leží v štáte Brtiská Kolumbia a je známe kanadskou zimou. Ako sa ti tam žilo mimo hokeja?
Povedzme si na rovinu, v tom meste sa toho veľa robiť nedalo (úsmev). Boli sme tam však skvelá partia chalanov, takže sme sa nenudili. Robili sa tam hlavne vonkajšie aktivity. Chodievali sme napríklad na ryby. V zime sa do hrubého ľadu na jazere vysekala diera a rybárčilo sa priamo na zamrznutej ploche. Ako som spomínal, keďže som tam strávil toľko rokov a spoznal skvelých ľudí, stal sa z toho môj druhý domov. Na začiatku bolo náročné zvyknúť si na úplne inú kultúru, dovtedy som nikdy nebol tak dlho sám bez rodiny. Postupne sa to však človek naučí.
Na MS som nešiel s veľkými očami, ale so zdravým sebavedomím
Prejdem k seniorským majstrovstvám sveta vo Švajčiarsku, kde si zažil skvelý debut. Ako mladý obranca si dostal od trénerov dôveru a tvoj čas na ľade neklesol ani raz pod 17 minút na zápas. Očakával si vôbec takýto priestor?
Určite som tam s tým nešiel. Nešiel som na šampionát s nejakými veľkými očami alebo prehnanými očakávaniami, že budem najvyťažovanejším bekom tímu, či stabilným hráčom na oslabenia. Skôr som bol zdravo sebavedomý, čo sa týkalo mojich vlastných výkonov. Veril som tomu, čo viem predviesť. Myslím si, že predvedenou hrou na ľade som si postupne získaval čoraz väčšiu dôveru trénerov. Tí ma následne nasadzovali do kľúčových situácií a hral som veľké porcie minút.
Tvoj druhý zápas na MS a hneď premiérový gól proti Talianom určite emotívne prežívala aj tvoja rodina a najbližší. Boli ťa rodičia podporiť priamo vo Švajčiarsku?
Áno, rodičia ma prišli podporiť priamo na zápasy proti Kanade a Česku. Paradoxne, na tom zápase s Talianskom, kedy som skóroval, ešte osobne v hľadisku neboli. Dorazili o niečo neskôr. Prišli rodičia, môj brat, krstný otec a ešte zopár kamarátov. Mať takúto podporu priamo na tribúne bolo úžasné. Veľmi som sa tešil, že tam boli so mnou a sledovali to naživo. Susedia sa vraj neskôr sťažovali na obrovský hluk, ktorý u nás doma nastal, keď som strelil prvý gól (smiech).
Každým rokom som k NHL bližšie
Patríš do mimoriadne silného ročníka 2004, kde sú chalani ako Slafkovský, Nemec či Honzek. Sú to hráči draftovaní v prvom kole, na ktorých sa upiera obrovská pozornosť. Ty si draftovaný nebol, no v tichosti podávaš skvelé výkony a ideš si za svojím snom. Vnímaš po minulej sezóne a vydarených MS, že si k tej vytúženej NHL opäť o výrazný krok bližšie?
Myslím si, že áno. Každým jedným rokom sa herne zlepšujem, tvrdo na sebe pracujem a posúvam kvalitu svojej hry nahor. Cítim, že s každou odohranou sezónou som k NHL o niečo bližšie.
Aký je tvoj osobný cieľ pred blížiacim sa odletom do zámoria? V organizácii Vegas je na poste pravákov v obrane pretlak, ako vidíš svoju šancu zabojovať o prvý tím?
Konkurencia je tam, samozrejme, enormná. Pohybuje sa tam obrovské množstvo kvalitných hráčov. V zámorí to funguje jednoducho - buď sa cez nich presadíš, alebo nie. Môj osobný cieľ je hrať stabilne dobre, predvádzať moju hru a začať na farme v AHL. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Chcem ísť krok po kroku, od zápasu k zápasu, zo dňa na deň.
Na záver jedna otázka k tvojmu rodnému mestu. Stíhaš aj zo zámoria sledovať dianie v HC Košice? Čo hovoríš na to, že čisto slovenský káder dokázal v extralige vybojovať skvelé tretie miesto, čo málokto pred sezónou čakal?
Sledujem ich, samozrejme. Som veľmi rád, že to chalanom takto výborne vyšlo. Nebol som ani tak prekvapený, ako skôr úprimne potešený, že hrali taký dobrý hokej a držali sa na špici ligy aj po obmene kádra. Na ich zápasy sa naozaj dobre pozeralo.
Text: Marek Pázsiczký
Foto: osobný archív respondenta
