Izrael uskutoční národné voľby 27. októbra, čo je posledný možný termín podľa zákona. Voľby sú vnímané ako referendum o vedení premiéra Benjamina Netanjahua od vypuknutia vojny v Gaze. Kneset ukončí svoje aktuálne funkčné obdobie 17. júla, čo umožní vládnej koalícii dokončiť plné štyri roky po prvýkrát za niekoľko desaťročí.

Netanjahu, ktorý je najdlhšie slúžiacim premiérom Izraela, oznámil svoju kandidatúru s cieľom zvíťaziť. Jeho vláda, jedna z najpravicovejších v histórii krajiny, sa snaží pred voľbami posilniť svoju pozíciu prijatím série zákonov.

Netanjahu vyhlásil, že chce vytvoriť širokú národnú vládu, ktorá by nebola závislá na arabských stranách. Tento krok naznačuje snahu o zmenu volebnej stratégie smerom k národnej jednote.

Napriek tomu, prieskumy ukazujú, že väčšina Izraelčanov si želá jeho odchod z funkcie, pričom bývalý vojenský šéf Gadi Eisenkot sa javí ako hlavný rival. Podpora Netanjahua klesla z 40,5 % v marci na 29,4 % v júni, najmä po kritike dohody medzi Teheránom a Washingtonom, ktorá je vnímaná ako nevýhodná pre Izrael.

Verejnosť je tiež nespokojná s bezpečnostnými zlyhaniami počas útokov 7. októbra a otázkou povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židovských mužov, čo je predmetom ostrých sporov. Netanjahuovi spojenci hrozili pádom vlády, ak nebudú ich voliči oslobodení od povinnej služby.

Ďalšími spornými bodmi sú súdne reformy, jeho prebiehajúce korupčné procesy a neistota ohľadom povojnovej správy Gazy. Vojny proti Hizballáhu a Iránu vytvorili politicky zložitú situáciu pre Netanjahua.

Netanjahu však tvrdí, že vláda, ktorú plánuje po voľbách, pomôže naplniť regionálne ambície Izraela. Zdôraznil, že po odstránení iránskej hrozby môže široká národná vláda dosiahnuť vnútorný mier a politické dohody, ako je tá s Libanonom.