Oprava havarijného stavu v centre Košíc. Časť Štúrovej ulice je uzavretá

V prípade úplného zmrazenia eurofondov by Slovensko stratilo nielen priamych 15,7 miliardy eur, ale aj ďalších 5,1 miliardy eur v dôsledku oslabenia ekonomiky. Celková strata by tak dosiahla približne 21 miliárd eur, upozorňujú analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Erik Bugyi. Na každé tri pozastavené eurá by podľa ich analýzy pripadlo jedno dodatočne stratené euro v ekonomike. Ak by Rada EÚ rozhodla o pozastavení časti platieb podobne ako v prípade Maďarska, Slovensko by do konca dekády prišlo o päť miliárd eur, čo predstavuje takmer tretinu alokácie. Celkový ekonomický dopad by bol ešte výraznejší: strata by mohla dosiahnuť 6,7 miliardy eur v dôsledku slabších investícií, nižšej spotreby a horšieho vývoja na trhu práce. Ekonomický rast by sa každoročne spomalil o 0,8 percentuálneho bodu, z trhu práce by ubudlo viac ako 22.000 ľudí a deficit verejných financií by sa zvýšil o 1,7 % HDP. Slabý rast ekonomiky a nepriaznivá dynamika deficitu by viedli k rýchlejšiemu rastu verejného dlhu, ktorý by v roku 2030 mohol dosiahnuť 85 % HDP, čo je o sedem percentuálnych bodov viac než bez pozastavenia platieb. Rizikový scenár predpokladá, že vláda by nezvýšila vlastné výdavky na kompenzáciu výpadku európskych zdrojov. Nezohľadňuje však možný opatrnejší prístup investorov voči Slovensku. Reputačný efekt by mohol viesť k vyššej rizikovej prirážke, zhoršeniu ratingových hodnotení, slabšiemu prílevu zahraničných investícií a nižšej dôvere, čo by mohlo prehĺbiť straty pre ekonomiku a verejné financie.