Štefan Kopčík, významná postava slovenského paralympijského športu, sa aj vo veku takmer 75 rokov nevzdáva aktívneho športovania. V paraalpskom lyžovaní získal päť medailí na štyroch zimných paralympijských hrách a úspechy dosiahol aj v parastrelectve. Kopčík, ktorého život sa vždy točil okolo športu, sa stal paralympionikom po nehode, keď ho zrazil autobus. Napriek pochybnostiam lekárov sa vďaka podpore rodiny vrátil k športu a ako 40-ročný začal lyžovať.

Jeho najväčšie úspechy prišli v Nagane 1998, kde získal striebro v obrovskom slalome a slalome, bronz v zjazde a super-G. V roku 2002 pridal bronz v slalome na hrách v Salt Lake City. Počas svojej kariéry sa musel vyrovnávať s rôznymi zmenami pravidiel a kategorizácií v paralympijskom športe.

Okrem lyžovania sa Kopčík presadil aj v parastrelectve, kde získal viac ako desiatku medailí z majstrovstiev Európy a sveta. Napriek zmenám v pravidlách a technike sa snaží o návrat na medailové pozície, s cieľom zotrvať v športe do roku 2028.

Kopčík je tiež aktívnym funkcionárom, ktorý sa snaží rozšíriť možnosti pre nevidiacich športovcov. V roku 1995 sa mu podarilo zaradiť kolky do Medzinárodnej federácie športov pre nevidiacich (IBSA), pričom Slovensko získalo zlato na majstrovstvách Európy v Košiciach v roku 1997.

Za svoje úspechy bol ocenený Zlatým Agitosom od Slovenského paralympijského výboru, čo je najvyššie vyznamenanie pre slovenských reprezentantov. Kopčík dúfa, že sa mu ešte podarí dosiahnuť úspechy na majstrovstvách sveta.