Mesačné mzdy v slovenských okresoch sa vlani výrazne líšili, najnižšia bola pod úrovňou 1 300 eur (1 294 eur v okrese Veľký Krtíš) a najvyššia takmer 2 500 eur (2 455 eur v okrese Bratislava I). Vyplýva to z údajov regionálnej štatistiky práce za rok 2025, o ktorých informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V súhrne priemerná mesačná mzda zamestnanca za všetky regióny SR dosiahla podľa ŠÚ SR 1 864 eur, medziročne vzrástla o 115 eur, čiže o 6,6 %.

Najvyššie mzdy nad 2 000 eur zaznamenalo podľa štatistikov šesť zo všetkých 79 okresov SR, a naopak 19 okresov malo mzdu nižšiu ako 1 500 eur. Rozdiel medzi prvým a posledným okresom v rebríčku podľa najvyššej mzdy prekročil 1 000 eur. Výrazné mzdové rozdiely pretrvali aj v jednotlivých odvetviach ekonomiky.

Nadpriemerné zárobky len vybrané okresy

Vo väčšine, teda v 65 zo všetkých 79 okresov SR, podniky a organizácie vyplácali zamestnancom v roku 2025 nižšiu mesačnú mzdu ako celoslovenský priemer 1 864 eur. 

Nadpriemernú výšku mala mesačná mzda v 14 okresoch, okrem väčšiny okresov bratislavského kraja to boli napríklad tri okresy mesta Košice a tiež okresy Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina. Podľa priemerného počtu zamestnancov v nich prevažne dominovali podniky z odvetví priemyslu a obchodu. Mzdy nad 2 000 eur dosiahlo len päť okresov Bratislavy a ešte okres Košice II.

Najnižšie platy na juhu a východe

Nižšiu mesačnú mzdu ako 1 500 eur evidovalo 19 okresov, najmä na juhu a východe krajiny. Najnižšie mzdy vyplácali zamestnávatelia v okresoch Veľký Krtíš a Poltár, ako aj v okresoch Svidník, Medzilaborce a Sabinov. 

Mzda vo Veľkom Krtíši dosahovala približne len polovicu (o 1 162 eur menej) mzdy v okrese Bratislava I. Nízke mzdy zostali aj v okresoch Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota a Kežmarok.

 

Dynamika rastu miezd po regiónoch

Z hľadiska medziročného vývoja priemerná mesačná mzda stúpla vo všetkých okresoch okrem jedného, okresu Košice III. Najdynamickejšie nárasty v rozpätí od 10 do 14 % zaznamenala mzda len v deviatich slovenských regiónoch, najvyššie boli v okresoch Košice II, Banská Štiavnica a Martin. Najpomalšie rasty pod úrovňou 1 % mali okresy Bratislava III, Kysucké Nové Mesto a Poltár.

ŠÚ SR spresnil, že mzdy a náhrady mzdy vyplatené zamestnancom podľa pracoviskovej metódy predstavovali 36,7 miliardy eur, medziročne narástli o 7 %, v absolútnej hodnote sa zvýšili o 2,4 miliardy eur.

Ktoré odvetvia vyplatili na mzdách najviac?

Z celkových miezd a mzdových náhrad na úrovni takmer 37 miliárd eur v roku 2025 viac ako polovicu (51 %) zaplatilo deväť zo všetkých 85 sledovaných odvetví slovenskej ekonomiky. 

Zamestnancom uhradili najviac, 3,7 miliardy eur zamestnávatelia vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení, 3,2 miliardy eur vo vzdelávaní a 2,8 miliardy eur v zdravotníctve. Z ostatných ešte v maloobchode tesne prekročil vyplatený objem dve miliardy eur.

ŠÚ SR dodal, že nad hranicou jednej miliardy eur zostal veľkoobchod, z produkčných odvetví jedine výroba motorových vozidiel a zo služieb počítačové programovanie a poradenstvo, rovnako aj doprava pozemná či potrubím. V súhrne priemysel zložený z 34 odvetví vyplatil mzdy a náhrady mzdy za 9,3 miliardy eur.

Nespokojnosť zamestnancov 

Výrazné regionálne rozdiely a úroveň miezd sa podpisujú aj na nálade v pracovnom prostredí. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Alma Career je viac ako polovica slovenských zamestnancov (52 %) presvedčená, že ich plat je nižší, než by zodpovedalo ich pozícii. Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva aj za Českou republikou, kde finančnú nespokojnosť pociťuje len 37 % ľudí.

Okrem platu trápi ľudí na Slovensku aj narastajúce pracovné tempo. Nadmerné zaťaženie pociťuje až 62 % respondentov a na hranici zrútenia z dôvodu objemu práce sa cíti 40 % zamestnancov. Takmer polovica (48 %) má navyše pocit, že pracuje viac, bez toho aby to niekto ocenil, a 45 % ľudí vníma, že sa ich kolegovia dostatočne nesnažia.

Rutina aj šikana na pracovisku

Prieskum zároveň odhalil, že až dve tretiny zamestnancov pociťujú pracovné odcudzenie a rutinu. Majú pocit, že im náplň práce prestáva vyhovovať alebo sa stala stereotypom, pričom tento trend od jesene 2023 vzrástol o viac ako desať percentuálnych bodov. Štyria z desiatich ľudí si preto nespokojnosť kompenzujú v súkromnom živote voľnočasovými aktivitami, čo platí najmä u vedúcich pracovníkov.

Problémom zostáva aj kultúra na pracoviskách. Absenciu pochvaly či uznania pociťuje 60 % respondentov, pričom chýbajúce ocenenie od nadriadeného vnímajú najmä ľudia s nižším vzdelaním. Až polovica zamestnancov sa v práci stretla s negatívnymi pocitmi z kategórie poníženia alebo šikany, pričom priamu šikanu zo strany kolegov či šéfa priznala štvrtina opýtaných.

text: TASR, Zuzana Ročeňová

ilustračné foto: pexels