Hladné deti sa na vyučovaní nedokážu sústrediť a často myslia len na to, kedy dostanú niečo pod zub. Aj preto vznikol projekt Cesty k rovnosti, do ktorého sa v pilotnom ročníku zapojilo desať základných škôl z Košického a Prešovského kraja. Výsledky sú povzbudivé, pravidelná dochádzka sa zvýšila približne o 70 percent.
Za iniciatívou stojí centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Školy hľadali spôsoby, ako motivovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia pravidelne navštevovať vyučovanie. Okrem intenzívnej spolupráce s rodičmi pomohli aj zdanlivo jednoduché opatrenia, ako odmeny za zodpovedný prístup či raňajky zadarmo.
Hladné deti
Jednými zo zapojených inštitúcií bola Základná škola v obci Víťaz či v Smolníku v Košickom kraji. Na začiatku sa pedagógovia snažili identifikovať dôvody, prečo deti do tried neprichádzajú pravidelne.
„Rodičia nám hovorili, že deti sú choré, majú tráviace ťažkosti, zostávajú doma s mladšími súrodencami, chodia na drevo alebo nemajú topánky či oblečenie. Hoci sme dôvody poznali, presviedčali sme ich o význame vzdelania, ktoré však nepovažujú za také podstatné. Postupne sme si však získali ich dôveru, aby začali deti do školy posielať pravidelnejšie,“ vysvetľuje pedagogička Božena Balogová.
Za dobrú dochádzku žiaci získavali diplomy, knihy či spoločenské hry, ktoré pedagógovia odovzdávali priamo v osade pred celou komunitou.
Raňajky pomohli
Od decembra minulého roka pribudli aj bezplatné raňajky. Podľa riaditeľky školy v obci Víťaz Lenky Dvorščákovej to prinieslo ďalší výrazný posun.
„Asi 30 žiakov pochádza z prostredia generačnej chudoby. Raňajky ich veľmi motivovali. Najskôr sme ich pripravovali my s kolegyňami, neskôr sa zapájali aj samotné deti. Okrem raňajok dostávali aj ovocie či desiatu,“ približuje Dvorščáková.
Mnohé deti pred spustením iniciatívy prichádzali na vyučovanie hladné. Po druhej alebo tretej hodine sa učiteliek neustále pýtali, kedy už pôjdu na obed.
„Okrem lepšej dochádzky sme tak zaznamenali aj zlepšenie ich výchovno-vzdelávacích výsledkov, keďže sa lepšie sústredili,“ dodáva Dvorščáková.
Komunikácia s rodičmi
Dôležitou súčasťou projektu bola pravidelná komunikácia s rodinami. Učitelia navštevovali osadu takmer každý týždeň a s rodičmi riešili nielen dochádzku, ale aj prospech detí.
„Odporučila by som to každej škole. Treba stále komunikovať s komunitou. Aj vďaka tomu sa nám podarilo dosiahnuť pozitívne výsledky a budeme sa snažiť, aby bola dochádzka čo najlepšia aj naďalej,“ vysvetľuje Balogová.
Pokračovanie projektu
Pilotný ročník ukázal, aké veľké rozdiely existujú medzi školami pracujúcimi s majoritou a tými, ktoré vzdelávajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Máme pocit, že sme odhalili iba vrchol ľadovca. Títo učitelia riešia úplne iné výzvy, ktorým sa vo vzdelávaní stále nevenuje dostatočná pozornosť,“ uviedla riaditeľka centra Živica Zuzana Labašová.
Projekt Cesty k rovnosti bude preto pokračovať aj v nasledujúcom školskom roku. Cieľom zostáva zlepšiť školskú dochádzku detí z marginalizovaných komunít v Košickom a Prešovskom kraji a vytvoriť podmienky, aby mali väčšiu šancu na úspech vo vzdelávaní aj živote.
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: TASR
