Dve rómske rodiny, ktoré sa v júli presťahovali z nelegálnej osady Lubina na košickom sídlisku Nad jazerom do maďarskej obce Szalonna, mali minulý piatok z nového bydliska odísť. Podľa medializovaných informácií sa vrátili do Košíc, dokonca do svojich pôvodných chatrčí.
V piatok sa preto redakcia Naše Košice vybrala po ich stopách. Najskôr do Lubiny a následne približne 66 kilometrov od Košíc, do dediny južne od Turne nad Bodvou, ktorá sa v uplynulých týždňoch ocitla v centre slovensko-maďarskej pozornosti.
Starostka rokovala s Maďarmi
Našou prvou zastávkou bol miestny úrad mestskej časti Košice – Nad jazerom. Mali sme informáciu, že v piatok o 10.00 hod. sa tam má uskutočniť rokovanie starostky Lenky Kovačevičovej (STANK) s delegáciou z Maďarska.
Stretnutie deň predtým avizoval kandidát na primátora Košíc Miroslav Sabol (nezávislý). Podľa neho mali do Košíc pricestovať zástupcovia maďarskej vlády a obce Szalonna, aby rokovali o presťahovaní rómskych rodín.
Prípad už v tom čase riešili aj maďarské štátne orgány. Tamojšie ministerstvo vnútra 1. augusta oznámilo, že preveruje okolnosti presťahovania rodín z Lubiny vrátane obchodov s nehnuteľnosťami, ich financovania a toho, či sa presun uskutočnil zákonne, transparentne a na základe slobodného rozhodnutia dotknutých ľudí. Ministerstvo zároveň uviedlo, že situáciu plánuje riešiť v spolupráci so slovenskou stranou.
Zamestnankyňa úradu pri vstupe do budovy nám potvrdila, že starostka má stretnutie, ďalšie podrobnosti však neuviedla.
Po tom, ako sme jej vysvetlili, že o avizovanej maďarskej delegácii vieme, kontaktovala asistentku starostky. O niekoľko minút nám zavolala samotná Kovačevičová a potvrdila, že rokuje s maďarskou stranou. Prisľúbila, že výsledok rokovania nám zhrnie telefonicky popoludní.
Vybrali sme sa preto do neďalekej Lubiny.
Správa TASR s odvolaním na maďarský spravodajský portál Telex uvádzala, že rodiny odišli zo Szalonny ešte v piatok 31. júla. Viktor Teru, rómsky aktivista zo Slovenska a šéf organizácie RESDI, Telexu potvrdil, že sa nachádzajú v Košiciach a vrátili sa do svojich čiastočne zbúraných chatrčí.
V Lubine sme však narazili na inú verziu. „Neboli tu. Ani by sa nemali kam vrátiť. Tie dve chatrče, v ktorých bývali, sú zbúrané,“ povedala nám niekdajšia suseda vysťahovaných rodín.
Ďalší obyvatelia tvrdili, že od presťahovania rodín sa situácia v osade mierne upokojila a politici sa tam už neukázali.
Jedna zo žien si však spomenula na inú návštevu. „Boli tu nejakí Maďari. Nevieme, kto to bol. Snažili sa s nami rozprávať, ale nič sme im nerozumeli. Natáčali si nás na kamery. Potom odišli,“ opísala žena v stredných rokoch.
Po rodinách, ktoré sa podľa medializovaných informácií mali vrátiť do Košíc, sme teda v Lubine stopu nenašli. Pokračovali sme do Maďarska.
Autom z Košíc hodinu
Cesta do približne 66 kilometrov vzdialenej Szalonny nám trvala niečo vyše hodiny. Cestou sme vyzdvihli košického aktivistu Ladislava Rovinského, ktorý nám pri rozhovoroch s miestnymi pomáhal s tlmočením.
Posledná slovenská obec pred hranicou, Turňa nad Bodvou, je od Szalonny vzdialená približne pol hodiny jazdy autom. Spojenie verejnou dopravou medzi slovenskou a maďarskou stranou územia tu však neexistuje. A to aj napriek tomu, že ich spája železničná trať.
V obci s približne tisíckou obyvateľov vládol počas horúceho piatkového poludnia pokoj. Popri ceste sme míňali viaceré domy v schátranomm stave. Opravu by potrebovala aj jedna z väčších historických budov.
Pred návštevou domov slovenských rómskych rodín sme sa zastavili pri obecnom úrade.
Starostu Szalonny sme na úrade nezastihli. Zamestnankyne nám povedali, že je mimo kancelárie, kde presne sa nachádza, neuviedli.
Problémy nerobia
Z rozhovoru s nimi vyplynulo, že napriek širokému záujmu na oboch stranách hranice neevidujú s novými obyvateľmi žiadne problémy ani konflikty.
Jedna z úradníčok uviedla, že rodiny sa ešte na trvalý pobyt neprihlásili. Komplikáciou je podľa nej, že nehovoria po maďarsky, čo môže byť problémom aj v prípade zapojenia detí do tamojšieho vzdelávacieho procesu.
„Tu nie je dvojjazyčná škola. Hovorili, že každý deň budú voziť deti do škôlky na Slovensko,“ povedala. Ako by malo každodenné dochádzanie desiatky kilometrov na Slovensko fungovať, nevedela.
Obavy z masového sťahovania
Úradníčky uviedli, že prípad vyvolal v Szalonne obavy, že po prvých rodinách by mohli nasledovať ďalšie.
Vysvetlili nám, že obec prijala nové miestne nariadenie, podľa ktorého má človek pri splnení podmienok na zriadenie pobytu zaplatiť 500-tisíc forintov na osobu. Pri prepočte na eurá by to bolo okolo 1400 eur, desaťčlenná rodina by teda musela zaplatiť 14-tisíc eur.
Podľa zamestnankyne sa nemá nový poplatok vzťahovať iba na ľudí prichádzajúcich z Košíc, ale všeobecne na nových obyvateľov. „Bolo potrebné urobiť to preto, aby nenastalo, že sem do obce príde masové sťahovanie,“ povedala.
Novinári z RTL
Z obecného úradu sme pokračovali na adresu jedného z domov, do ktorých sa rodiny z Lubiny presťahovali. Cestou sme míňali ďalšie nehnuteľnosti, ktoré majú najlepšie roky už dávnejšie za sebou.
Dvor pri prvom z domov bol prázdny. Na gánku však viselo vyprané šatstvo a vonkajšia roleta na prednom okne bola takmer úplne zatiahnutá.
Na mieste sme stretli redaktorku a kameramana maďarskej televízie RTL, ktorí sa venovali rovnakému prípadu. Povedali nám, že nikoho nezastihli ani pri druhom dome, do ktorého sa mali nasťahovať ľudia zo Slovenska.
Suseda: Rodina pravidelne odchádza
Na súžitie s novými obyvateľmi sme sa opýtali susedov. V dome oproti sme natrafili na ženu, ktorá tam podľa vlastných slov žije už deväť rokov. Potvrdila, že s novými obyvateľmi neboli zatiaľ žiadne problémy.
Suseda vylúčila, že by sa rodina z domu vysťahovala. Podľa nej sa ľudia zo Slovenska v Szalonne objavili ešte deň pred našou piatkovou návštevou.
Tvrdila, že nejde o nič nezvyčajné. Rodina podľa nej od svojho presťahovania opakovane odchádza aj na viac dní. „Aj minule odišli na týždeň. Neboli tu. Včera prišli a dnes znova odišli,“ povedala.
Problémy s novými susedmi vylúčil aj mladík bývajúci v blízkosti. S rodinami sa však bližšie nerozprával. Prekážkou bola najmä rečová bariéra.
Dôvod, prečo sme rodiny počas piatkovej návštevy Szalonny nezastihli, neskôr objasnila starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová. Potvrdila, že členovia presťahovaných rodín boli v Košiciach na rokovaní s maďarskou stranou.
Na stretnutí podľa nej vystúpila aj Silvia Horváthová, majiteľka jedného z domov, ktorá hovorila o kúpe nehnuteľnosti a pomeroch v Szalonne. Rodiny mali zároveň deklarovať, že sa do Maďarska presťahovali z vlastnej vôle.
Kovačevičová v piatok popoludní tvrdila, že sa už vracajú do maďarskej obce. „Oni sú slobodní, môžu sa pohybovať. To, že on nie je doma jeden deň, to neznamená, že opustil svoj domov,“ povedala.
Starostka: Domy kúpili dávnejšie
Podľa Kovačevičovej nešlo o presťahovanie pripravené v priebehu niekoľkých dní. Jedna rodina si mala nehnuteľnosť kúpiť približne pred rokom, druhá v apríli. Domy si následne niekoľko mesiacov opravovali.
Starostka tvrdí, že jedna z rodín mala v Szalonne príbuznú a obec poznala z predchádzajúcich návštev. Druhá rodina sa mala jej príkladom inšpirovať.
Za dôležitý dôvod výberu Szalonny považuje Kovačevičová ceny nehnuteľností. Jeden z domov mal podľa nej stáť 17-tisíc, druhý 16-tisíc eur.
„Pre Maďara to je hladová dolina. Každý jeden tam chce predať a odísť preč. Zase pre našich je výhoda, že za relatívne malé peniaze dokážu prísť k streche nad hlavou,“ povedala Kovačevičová.
Podľa starostky majú presťahovaní ľudia zamestnanie a minimálne jeden z nich naďalej pracuje pre mestskú časť Nad jazerom.
Kovačevičová zároveň odmieta pochybnosti o tom, či rodiny dokážu život v Maďarsku zvládnuť.
„Oni si vybrali, kde chcú bývať, rozhodli sa, že chcú ísť do Maďarska. Mysleli, že tam budú mať pokoj, že tie nehnuteľnosti sú cenovo dostupné. A vždy je to lepšie ako to, čo mali v nelegálnej osade,“ povedala.
Znepokojení Maďari
Hlavnou témou piatkového rokovania boli podľa Kovačevičovej obavy, že by sa do Szalonny mohlo presťahovať až 2 500 ľudí z Košíc. „Maďarská strana sa cítila byť ohrozená masovým sťahovaním z košických nelegálnych osád. Je to však celé jeden nezmysel,“ povedala.
Na rokovaní sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Podľa Kovačevičovej práve on v závere zhrnul výsledky rokovania.
„Myslím si, že tie závery, ktoré zhrnul pán splnomocnenec, každá zo strán nejakým spôsobom prijala a upokojili ju,“ uviedla starostka.
Kovačevičová: Rozhodli sa slobodne
Mestská časť zároveň oslovila advokátsku kanceláriu a zvažuje právne kroky pre šírenie informácií o údajnom hromadnom presune. „Ak niekto vnesie do verejného priestoru tak závažné klamlivé informácie, môže to mať aj trestnoprávnu rovinu a dohru,“ povedala.
Starostka odmieta aj tvrdenia, že by rodiny boli k presťahovaniu donútené. „Ľudia sa rozhodli, nešli nikde nasilu.To predsa ani nie možné, niekde niekoho nasili odniesť," uzavrela Kovačevičová.
text: Michal Lendel
video a foto: Mário Medzihradský
