Ekonomické prostredie v eurozóne sa za posledné dva mesiace výrazne zmenilo. Jún priniesol spomalenie inflácie a dočasné upokojenie situácie v Perzskom zálive, zatiaľ čo júl bol poznačený opätovnou eskaláciou konfliktu. Napriek tomu ekonomika eurozóny odoláva energetickému šoku a podniky sa prispôsobujú novým podmienkam, uviedli analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

Júnová dohoda medzi USA a Iránom znížila ceny ropy a inflácia klesla na 2,8 % z májových 3,2 %. Avšak, začiatkom júla sa situácia zhoršila, čo viedlo k zvýšeniu cien energií. Európska centrálna banka (ECB) ponechala v júli depozitnú sadzbu na 2,25 %, ale upozornila na neistotu a možné inflačné dôsledky dlhšieho konfliktu. Predikcia ECB očakáva návrat inflácie k 2 % do roku 2027, avšak dlhšie trvanie konfliktu môže tento návrat oddialiť.

Ekonomická aktivita v eurozóne zostáva solídna. Prenos energetického šoku do rastu miezd a inflácie zatiaľ nie je viditeľný. Prieskum ECB naznačuje obmedzený vplyv konfliktu na ceny dopravy a potravín. Aktivita v službách sa po počiatočnom prepade oživila a priemysel podporili vyššie objednávky zákazníkov.

Firmy reagujú na šok úpravou dodávateľských reťazcov a investíciami. Takmer 40 % firiem hľadá alternatívnych dodávateľov a tretina investuje do energetickej efektívnosti. Len 8 % podnikov obmedzuje aktivity na exportných trhoch, čo vysvetľuje, prečo sa šok nepremietol do poklesu investícií alebo zamestnanosti.

Dopyt po úveroch sa neznížil, napriek opatrnejšiemu prístupu bánk. Podmienky úverovania sa sprísnili menej, než sa očakávalo, a dopyt po úveroch sa mierne zvýšil. Financovanie investícií je kľúčové, najmä pre veľké podniky, ktoré pokračujú v činnosti v drahšom prostredí.

Obnovenie konfliktu predstavuje riziko pre infláciu a hospodársky rast, ale doterajší vývoj naznačuje, že eurozóna je voči energetickým šokom odolnejšia než v minulosti, dodali ekonómovia.