Nazývali ju aj slovenským morom a v roku 1973 tu dovolenkovalo rekordných 1,7 milióna ľudí. Jej postupný úpadok začal po Nežnej revolúcii. Najväčšiu tragédiu zažila nádrž v roku v roku 1992, keď sa v nej počas búrky utopilo 9 ľudí.
Primárne mala slúžiť na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel. Do prevádzky ju spustili 12. augusta 1966. Jej históriu a obdobie najväčšieho rozmachu mapuje aj výstava v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Výstavba po 2. svetovej vojne
O výstavbe nádrže rozhodli komunisti krátko po skončení druhej svetovej vojny. Ich cieľom bolo tiež získať viac ako 110 tisíc hektárov prvotriednej poľnohospodárskej zeminy. Ďalším dôvodom bola výstavba Elektrárne Vojany. Ešte ani na začiatku 60-tych rokov 20. storočia sa o vodnej nádrži ako o turistickej destinácii neuvažovalo.
„Dokonca ani pri slávnosti v roku 1959, keď sa na michalovskom futbalovom štadióne zišlo viac ako 5 tisíc ľudí a prihovoril sa vtedajší prezident Československa Antonín Novotný, nepadla žiadna zmienka o dovolenkároch. Cestovný ruch tu skrátka vznikol sám od seba, respektíve ho vytvorili ľudia. Jej výstavbou región získal niečo veľké, čo ho výrazne ovplyvnilo,“ hovorí kurátor Zemplínskeho múzea v Michalovciach a autor výstavy 6 desaťročí Zemplínskej šíravy – Martin Urban.
Aj pre domácich šlo o obrovskú zmenu. Miesto, kde boli kedysi blatá, jelšové stromy a kde sa pestovali plodiny, zrazu vyzeralo ako more.
„Máme napríklad príbeh jedného pána, ktorý bol počas najväčšieho napúšťania nádrže na vojne. Keď sa vrátil, hovoril, že to bola obrovská zmena. Tam, kde predtým nič také nebolo, zrazu videl more,“ spomína na stretnutie Urban.
Najprv sĺňava, potom šírava
Vodná nádrž bola 12. augusta 1966pokrstená ako Vihorlatská Sĺňava. Názov však vyvolal rozruch v Piešťanoch, kde už od roku 1959 existovala známa vodná nádrž Sĺňava. Z miestneho národného výboru preto prišli prvé listy a sťažnosti. Tie sa stali impulzom na zmenu mena, a v roku 1968 sa z novej nádrže stala Zemplínska šírava.
S príchodom turistov sem prišli aj prvé problémy. Museli sa vybudovať nové ubytovacie priestory a stravovacie zariadenia. V roku 1967 bola otvorená rybárska koliba, ikonická stavba zo starých fotografií. V roku 1968 pribudla reštaurácia Kotva. Postupne sa rozvíjali aj ďalšie rekreačné strediská.
„Vznikla Biela hora, ktorú si dodnes mnohí pamätajú ako Prímestskú oblasť. Tam sa sústreďovali najmä návštevníci z Michaloviec a okolia. Naopak, Hôrka lákala turistov z celej krajiny, ale aj z krajín Varšavskej zmluvy – z Maďarska, Poľska či bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Tým sa familiárne hovorilo Dederóni. Máme aj záznamy o návštevníkoch z Kanady, Švédska či Holandska,“ vysvetľuje Urban.
V roku 1973 zaznamenala Šírava rekordné číslo návštevnosti – 1,7 milióna osôb počas letnej turistickej sezóny. Stala sa druhou najvyhľadávanejšou destináciou na Slovensku, hneď po Vysokých Tatrách.
„Do roku 1989 mala iba dvakrát návštevnosť pod hranicou milióna ľudí, pričom nižší záujem v rokoch 1982 a 1983 súvisel aj so zlými poveternostnými podmienkami,“ pripomína Urban.
Po revolúcii záujem poľavil
V roku 1989 padol socialistický režim a hranice sa otvorili. Záujem o Šíravu skokovo poľavil a turistov zrazu nebolo.
„V prvých rokoch po nástupe demokracie boli problémy aj so správou stredísk. Dovtedy ich mala okresná správa cestovného ruchu a niekoľko rokov trvalo, kým sa to opäť dalo dokopy. Neskôr prešli rekreačné strediská pod obce,“ približuje Urban.
Úpadok aj dnes
Postupný úpadok Zemplínskej šíravy trvá dodnes, hoci cestovný ruch sa tu rozvíja naďalej aj vďaka regionálnym projektom.
„Už sme začali budovať promenádu na Šírave. Svetlo sveta by mal uzrieť projekt Jacht Village, vybudovaná by mala byť fontána a otvoriť by sme mali aj časť krajských prístavov. Takisto by malo vzniknúť detské ihrisko Mokraďkovo a dobudovať by sa mala južná časť Zemplínskej cyklomagistrály,“ informuje košický župan Rastislav Trnka.
Výstava v Zemplínskom múzeu
Dočasná expozícia 6 desaťročí Zemplínskej šíravy sa pripravovala viac ako rok.
„Nechceli sme zhromaždiť iba retro predmety, ale najmä veci, ktoré ľudia na Zemplínskej šírave skutočne používali. Obiehali sme okolité dediny, hľadali pamätníkov a oslovili verejnosť cez médiá a internet. Postupne sa začali ozývať ľudia s fotografiami, pohľadnicami aj predmetmi. Medzi nimi bol napríklad prvý plavčík Zemplínskej šíravy Ján Mosoriak zo Starej Ľubovne. Stretli sme sa aj s pánom Sabovíkom, jedným z kapitánov výletných lodí Vihorlat, Zaria, Laborec, Zemplín, Kyjev či Michalovce,“ vymenúva Urban.
Na výstave nájdeme aj motorku Jawa California, kanoe z 80-tych rokov, stan Terka, pramicu, ležadlá, stolíky, riad či hračky. Samostatným príbehom sú pionierske tábory, z ktorých sa podarilo získať oblečenie aj fotografie. Do prípravy sa zapojilo takmer 40 darcov predmetov.
Výstava potrvá do 31. augusta.
„Súčasťou expozície bude aj kurátorský výklad 23. augusta o 15:30 v Zemplínskom múzeu, počas ktorého predstavím Šíravu aj prostredníctvom príbehov ľudí, s ktorými som sa pri príprave výstavy stretol,“ uzatvára Urban.
Zaujímavosti o Zemplínskej šírave
- Vodná plocha zaberá rozlohu 33 km². Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m.
- Má 7 rekreačných stredísk: Biela hora (známa aj pod názvom Prímestská), Hôrka (známa aj ako Slnečný lúč, južne od obce Vinné), Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov.
text: Lukáš Mano
fotogaléria: autor
titulná fotografia: TASR
