Galavečer Hokejista roka priniesol v Košiciach korunováciu tých najlepších za uplynulú sezónu. Prestížnu anketu ovládol v domácom prostredí košickej Kunsthalle útočník Juraj Slafkovský. V hlavnej kategórii si na svoje konto pripísal už štvrtý triumf v kariére a rovnakú bilanciu štyroch víťazstiev potvrdil aj medzi útočníkmi. Slávnostný večer priniesol nielen odovzdávanie cien, ale aj vtipné momenty a príhody z kabín, dojemné spomienky a uvedenie dvoch legiend do Siene slávy.
O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodovali zástupcovia klubov, funkcionári SZĽH a športoví novinári. Slávnostným večerom sprevádzala moderátorská dvojica Marcela Zabranská a Marek Kantorík. Úvodný hudobný program otvoril detský súbor Čučoriedky so svojou hokejovou hymnou, ktorá si získala popularitu na sociálnych sieťach počas zimných olympijských hier v Miláne.
Suverénna Lopušanová aj úprimný Hlavaj
Prvú cenu večera v kategórii Najlepší rozhodca získal Oto Durmis, ktorý si však trofej pre povinnosti nemohol prevziať osobne. Podobný scenár sa opakoval pri Najlepšom hráčovi do 20 rokov, ktorým sa stal Tomáš Chrenko. Za mladíka prevzal cenu tréner reprezentácie do 20 rokov Peter Frühauf a sálou sa po jeho prečítaní vtipne pripraveného ďakovného listu ozval hlasný smiech.
Ženskému hokeju naďalej bezkonkurenčne kraľuje Nela Lopušanová. Vo veku 19 rokov získala ocenenie pre Najlepšiu hokejistku už tretíkrát za sebou a bola prvou ocenenou, ktorá si pre trofej prišla na pódium osobne.
Medzi mužmi v maskách triumfoval Najlepší brankár Samuel Hlavaj, pre ktorého to bolo rovnako tretie prvenstvo v rade. Hlavaj, ktorý nedávno podpísal nový kontrakt s Torontom Maple Leafs, si však sám zachoval značný nadhľad: „Vnímam to pozitívne, je to super ocenenie, že som ho dostal už tretíkrát po sebe, čiže som spokojný. Ak mám byť úprimný, bol som celkom prekvapený, keď som zistil, že to vyhrám, pretože ja sám by som si tento rok tú cenu nedal. Podľa mňa by si ju za to, čo predvádzal v Čechách, kde prelomil rekordy, zaslúžil skôr Škorvánek. Mne k tomu určite pomohla olympiáda, lebo tam okrem toho v sezóne nebolo nič výrazné.“
Mladý gólman priznal, že ho uplynulý ročník preveril najmä po psychickej stránke, no do zámoria mieri odhodlaný: „Klubová sezóna bola náročná z viacerých faktorov a dosť ma vycvičila mentálne. Nechcem povedať, že ma už nič nemôže prekvapiť, ale pomohla mi z tej mentálnej stránky. Do Toronta sa veľmi teším, je to niečo nové a konečne nový štart. V princípe je to však to isté – treba tam bojovať, podávať čo najlepšie výkony a dokazovať na každom jednom tréningu, že tam patrím.“
Humor na pódiu, stálica Fehérváry a triumf Országha
Pri vyhlasovaní Najlepšieho obrancu pobavil publikum Mojmír Božík, dvojnásobný majster Československa s VSŽ Košice. Pred odovzdaním ceny zaspomínal, že sa mu dodnes občas sníva nočná mora o tom, ako si pred striedaním v strese nestíha vymeniť roztrhanú šnúrku na korčuli a zobudí sa celý spotený.
Kategóriu obrancov napokon už štvrtýkrát za sebou ovládol Martin Fehérváry. Keďže opora Washingtonu momentálne trávi čas v zahraničí, trofej prebral jeho otec Mário.
V trénerskej kategórii si pre ocenenie prišiel šéf reprezentačnej lavičky Vladimír Országh, pre ktorého to bol už štvrtý triumf v kariére. Országh však pri preberaní individálnej ceny zdôraznil kolektív: „Je to veľmi pekné a vždy, keď ste ocenený, je to nejaké vysvedčenie vašej práce. Tá moja práca však nie je len o mne, ale o strašne veľa ľuďoch. Najdôležitejší sú hráči, pretože tí prenášajú myšlienky trénerov na ľad. Ďalší veľmi dôležití ľudia sú v manažmente, či už najbližší spolupracujúci asistenti, alebo chalani zo zväzu, ktorí umožnia, aby sa všetko dialo. Veľká vďaka patrí všetkým zúčastneným, trénerom či kolegom. Hokej je tímový šport a aj toto ocenenie je prejavom tímu.“
Domáci kráľ Slafkovský: „Namiesto peňazí chceme prstene“
Najväčšie ovácie v zaplnenej Kunsthalle si zaslúžil domáci miláčik publika Juraj Slafkovský. Košický rodák najprv prevzal Cenu Jozefa Golonku pre Najlepšieho útočníka, ktorú mu odovzdal sám legendárny kanonier za obrovského potlesku celého hľadiska.
Vyvrcholením večera bol Slafkovského triumf v hlavnej kategórii Hokejista roka, v ktorej predstihol druhého Martina Fehérváryho a tretieho Erika Černáka.
Pre Slafkovského malo víťazstvo v Košiciach špeciálnu príchuť: „Vážim si to veľmi a o to krajšie to mohlo byť takto v Košiciach, že som to nemal ďaleko. Som spokojný, ale ideme ďalej. Netreba na tom stáť, treba ďalej tvrdšie pracovať, aby som sa posúval.“ Pri bilancovaní uplynulého ročníka vyzdvihol kľúčové momenty na medzinárodnej aj zámorskej scéne: „Nakoniec to bola celkom úspešná sezóna v tom, že som sa osobne opäť posunul ďalej. Či už náš tím, alebo reprezentácia, odohrali sme vyrovnané zápasy a výkony. Už sa však dívam skôr na to, čo bude a ako sa zlepšiť do ďalšej sezóny. Najkrajšími momentmi boli určite olympiáda a play-off. Play-off je vždy krásne, je super byť s tímom a chlapcami. Aj olympiáda bola skvelá, lebo je to niečo iné. Rozprávať sa s vlastnými spoluhráčmi, naše slovenské vtipy, bola to iná zábava.“
V bojoch o Stanley Cup nabral mladý tím Montrealu obrovské skúsenosti: „Náš tím a to, ako sme držali spolu, bolo kľúčom. Či sa darilo alebo nedarilo, hoci výkony boli na konci hore-dole a spravili sme si viac zápasov v rade, sme mladý tím a poučili sme sa. Play-off je intenzívnejšie a sami sme si nepomohli tým, že prvé dve série išli až na sedem zápasov, hoci sme mali na to, uzavrieť ich skôr. Nakoniec si myslím, že to bolo dobré.“
Na margo podpisovania lukratívnych kontraktov v tíme Canadiens Slafkovský otvorene priznal, že hlavná motivácia kabíny leží úplne inde: „Všetci v tíme máme jeden cieľ a asi nikomu z nás nejde o peniaze. Samozrejme, všetky tie kontrakty, ktoré chalani alebo ja osobne máme, nám uľahčujú život a myslím si, že viac ani nie je potrebné. Skôr by sme sa chceli sústrediť na zbieranie prsteňov. To je trošku krajšie a myslím si, že to žiadna suma neprekoná.“
Pred odletom do zámoria trávi košický rodák leto v plnom nasadení: „Stihol som trénovať a zlepšovať sa, stále plánujem trénovať a zlepšovať sa a potom poletím do Kanady začať sezónu. Cieľom do tej ďalšej je určite posunúť sa o level vyššie, či už tímovo alebo osobne, a uvidíme, aké to bude.“
Handzuš a Ramsay vstúpili do Siene slávy
Záver slávnostného večera patril vzdaniu úcty skutočným hokejovým legendám. Miroslav Šatan a Miroslav Lažo oficiálne uviedli do Siene slávy slovenského hokeja dve osobnosti, držiteľa Stanley Cupu a majstra sveta Michala Handzuša a taktiež dlhoročného kormidelníka národného tímu Craiga Ramsayho, ktorý slovenský hokej nasmeroval k historickému bronzu na olympiáde v Pekingu.
Handzuš prijal vstup medzi legendy s veľkou pokorou: „Je to pre mňa obrovská pocta. Nikdy som sa nepriraďoval k hráčom, ktorí tu v Sieni slávy už sedia, pre mňa boli vždy v inej dimenzii. O to viac si vážim, že môžem byť v takejto spoločnosti.“ Pri spätnom pohľade na bohatú kariéru vidí svoju najväčšiu výhru v tom, že sa jeho záľuba stala celoživotnou prácou. Špeciálne miesto v jeho spomienkach majú jeho najväčšie úspechy: „Stanley Cup, titul majstra sveta či záverečný titul s Banskou Bystricou - to sú presne tie pamätné veci, pre ktoré človek hrá hokej. Vyhrať niečo veľké a potom sa tešiť so spoluhráčmi, to sú spomienky na celý život.“
Bývalý vynikajúci center, ktorého Miroslav Šatan označil za svojho najlepšieho spoluhráča v kariére, zaspomínal aj na skvelé reprezentačné roky. S úsmevom dodal, že by nerád na niekoho zabudol, no rád hral napríklad s Pavlom Demitrom či s Ladislavom Nagyom.
Veľkú úctu vyjadril aj svojmu kolegovi zo Siene slávy Craigovi Ramsaymu, ktorému po skončení hráčskej kariéry pomáhal v reprezentačných začiatkoch: „Pre mňa to boli dve skvelé majstrovstvá sveta. Od Craiga som sa naučil hromadu vecí nielen po hokejovej, ale najmä po ľudskej stránke – ako pristupovať k hráčom, ako sa k nim správať a vytvoriť atmosféru. Hráči ho rešpektovali a bol pre nás obrovskou inšpiráciou.“
Dnes sa Handzuš naplno venuje mládeži v Banskej Bystrici, kde pomáha s výchovou nových reprezentantov. Do budúcna však nevylučuje ani návrat k trénovaniu mužov. „Snažíme sa zlepšovať prostredie pre deti, aby sme vychovali výborných hráčov, ale aj dobrých ľudí. Trénovanie ma vždy lákalo a pri Craigovi som si to vyskúšal, no momentálne sa nedá sedieť na dvoch stoličkách. Máme v mládeži ešte veľa cieľov, ktoré chceme splniť, no do budúcna si viem trénerskú rolu predstaviť.“
Prehľad víťazov ankety Hokejista roka
Hokejista roka: Juraj Slafkovský (2. Martin Fehérváry, 3. Erik Černák)
Najlepší útočník: Juraj Slafkovský
Najlepší obranca: Martin Fehérváry
Najlepší brankár: Samuel Hlavaj
Najlepší tréner: Vladimír Országh
Najlepší hráč do 20 rokov: Tomáš Chrenko
Najlepšia hokejistka: Nela Lopušanová
Najlepší rozhodca: Oto Durmis
Text: Marek Pázsiczký
Foto: TASR
