Slovenské mestá nie sú pripravené na vysoké teploty, ktoré im spôsobujú problémy. Historická urbanizácia sa prispôsobovala iným podmienkam, čo vedie k prevládaniu asfaltu, betónu a dlažby, ktoré akumulujú teplo. Chýbajúca zeleň znamená menej tieňa a ochladzovania. Odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje a vedci upozorňujú na potrebu architektonickej prípravy na horúčavy.

Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV zdôrazňuje, že mestá musia byť pripravené na dlhodobé vysoké teploty a tvorbu tepelných ostrovov. Problémom je aj hustá zástavba a nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. Mestá by mali byť klimaticky odolné s viac stromami, zeleňou a systémami na zadržiavanie vody.

Simona Hlaváčová z EUCP navrhuje prehodnotiť prístup k zachytávaniu vody a sadiť stromy a kríky. Dokupilová dodáva, že urbánne plánovanie by malo zahŕňať parky a vodné objekty, ktoré zachytávajú dažďovú vodu. Obmedzenie betónu a asfaltu v prospech vodopriesakových materiálov je tiež dôležité.

Alternatívou sú zelené steny a strechy, ktoré podľa štúdie z Národnej univerzity v Soule účinne ochladzujú prostredie a prinášajú benefity. Zeleň ochladzuje, tieni a rozdeľuje tepelné ostrovy. Stromy odrážajú slnečné lúče a odparovaním vody ochladzujú okolie efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá zvyšuje vonkajšiu teplotu.