Budova bývalého železničného učilišťa na Masarykovej ulici v Košiciach je definitívne minulosťou. Ťažké mechanizmy z nej počas uplynulých týždňov postupne ukrajovali, až napokon zmizla celá hlavná budova z konca 19. storočia. Dnes už na jej mieste zostalo iba prázdne priestranstvo a zvyšky po demolačných prácach.
Búranie sme zachytávali počas viacerých dní. Vo videu si môžete pozrieť, ako historický objekt postupne mizol a ako vyzerá areál po jeho odstránení.
Demoláciou sa definitívne uzavrela otázka, či sa budovu podarí zachrániť. Kým mestská časť Košice-Staré Mesto a časť obyvateľov okolia žiadali jej odstránenie pre dlhodobé bezpečnostné problémy, časť odbornej verejnosti sa ju až do začiatku búracích prác pokúšala zachrániť.
Búracie práce skončili skôr
Demolačné práce si objednal Regionálny úrad školskej správy (RÚŠS) v Košiciach, ktorý mal areál vo svojej správe. Zákazku získala bratislavská spoločnosť Aquis. Predmetom zmluvy bolo odstránenie objektov na Masarykovej 20 a 22 v širšom košickom centre.
Za práce má RÚŠS podľa zmluvy zaplatiť takmer 448-tisíc eur.
Zhotoviteľ mal podľa zmluvy stihnúť likvidáciu stavieb na štátnom pozemku do 31. decembra 2026. Firma to napokon zvládla s výraznou časovou rezervou.
O budovu sa viedol spor
Demolácii predchádzal spor o ďalší osud bývalého železničného učilišťa. Okolo budovy vznikli dve petície s opačnými požiadavkami. Kým aktivisti a časť odbornej verejnosti presadzovali jej zachovanie, Staré Mesto a časť obyvateľov z okolia bývalého učilišťa žiadali jej zbúranie. V opustenom a zle zabezpečenom štátnom objekte sa totiž zdržovali ľudia z kraja spoločnosti.
„Stojíme na Masarykovej 22. Je to miesto, kde sa dlhodobo konali nekalé veci, ktoré obyvateľov tejto štvrte najviac sužovali – požiare, prostitúcia, drogy a výtržnosti. Ako vidíte, dorazili stroje a začalo sa to, za čo títo ľudia štyri roky bojovali, a to búranie nehnuteľnosti v dezolátnom a schátranom stave,“ uviedol po začatí demolácie staromestský vicestarosta Vladimír Eperješi (nezávislý).
Pod petíciu mestskej časti za okamžité zbúranie objektu sa podľa neho podpísalo 1 645 ľudí.
Štátny areál na lukratívnom mieste spravoval RÚŠS od septembra 2024. Prevzal ho od železníc. Úrad uviedol, že areál čistil, odstránil náletové dreviny a zabezpečoval vstupy zámkami, oplotením a výstražnými tabuľami. „Tieto opatrenia neboli účinné, nakoľko boli násilnou činnosťou cudzích osôb viackrát zničené,“ uviedla Nina Kovácsová z RÚŠS.
Ministerstvo školstva argumentovalo aj havarijným stavom objektu a ekonomickou neefektívnosťou jeho obnovy. RÚŠS sa odvolával na statický posudok Viktora Bauera z decembra 2024. „Zo statického posudku vyplýva, že je odporúčané budovu zbúrať v celom rozsahu,“ doplnila pred časom Kovácsová.
Odborníci žiadali zachovanie
Proti demolácii vystúpila skupina aktivistov a ľudí z odbornej verejnosti. Vo februári podali návrh na zápis budovy do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a následne spustili petíciu za jej zachovanie. Tvrdili, že stavba z konca 19. storočia má historickú a architektonickú hodnotu a jej zlý stav je výsledkom zanedbanej starostlivosti.
„Štát ako správca tohto majetku, teda ministerstvo školstva v tomto prípade, by tento dom mal zabezpečiť pred vnikaním cudzích ľudí a mal by zvážiť, či ho vie využiť,“ povedal dizajnér Tomáš Fillo.
Architekt Peter Beňo poukazoval na Územnú overovaciu štúdiu pre lokalitu Alvinci, ktorej bol jedným zo spracovateľov. „My sme v tej štúdii túto budovu označili ako cennú historickú budovu, vrátane ďalších cenných budov v tejto lokalite. Nachádza sa v nej aj vízia, ako by mohla byť táto budova integrovaná do budúcej zástavby,“ povedal Beňo.
Odporcovia demolácie presadzovali zabezpečenie objektu a hľadanie jeho nového využitia.
„Existuje množstvo domov, ktoré boli v horšom stave a dnes sú z nich kvalitné verejné alebo súkromné priestory. Preto si myslíme, že búranie by malo byť až poslednou možnosťou,“ povedal Fillo.
Jednou z konkrétnych alternatív bol projekt re-use centra Sitko. Jeho iniciátori chceli priestory využívať ako dielňu a sklad nábytku, pričom 19. mája požiadali správcu objektu o prenájom. Koncom júna podľa aktivistov dostali zamietavé stanovisko bez toho, aby s nimi vedenie úradu o projekte rokovalo.
Obrátili sa aj na Druckera
Odporcovia búranie požiadali otvoreným listom ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), aby demoláciu zastavil a ďalší postup prehodnotil.
„Budeme netrpezlivo čakať na odpoveď a veríme, že pán minister má dostatok kompetencií na to, aby tento proces búrania zastavil a minimálne aspoň prehodnotil celé stanovisko,“ povedal aktivista Ľubomír Lehotský pred zahájením likvidácie stavby.
S reakciou štátu však spokojní neboli.
„Oslovili sme ministra školstva otvoreným listom s prosbou o riešenie situácie. Namiesto vecnej reakcie nám prišla formálna odpoveď, ktorá sa vôbec nezaoberá podstatou problému. Regionálny úrad školskej správy nás navyše upozorňuje na údajné formálne chyby v petícii. Je to výsmech demokracii a slušnosti,“ reagovali aktivisti.
Ich snaha už demoláciu nezastavila.
Na mieste plánujú nové sídlo
RÚŠS už pred demoláciou hovoril o zámere vybudovať na uvoľnenom pozemku svoje nové administratívne sídlo, prípadne tam sústrediť aj organizácie, ktorých je zriaďovateľom, napríklad centrá poradenstva a prevencie. Na jednom mieste by tak mohol vzniknúť komplex služieb pre školy a školské zariadenia v Košickom kraji.
Konkrétna podoba novej výstavby, jej harmonogram ani termín začiatku stavebných prác však doteraz neboli predstavené. RÚŠS v minulosti ďalší postup nevedel bližšie špecifikovať aj vzhľadom na konsolidačné opatrenia.
Pýtali sa na developerský zámer
Nejasné plány so štátnym pozemkom na lukratívnom mieste vyvolávali pochybnosti odporcov demolácie. Tvrdili, že majú informácie o staršej štúdii vypracovanej pre súkromného developera.
„Vieme aj z architektonického prostredia, že pred pár rokmi bola spracovaná pre súkromného developera štúdia, pričom tento pozemok je stále štátny a štát sa tvári, že ho predať nechce,“ zaznelo na ich tlačovej konferencii.
Aktivisti však nepredložili dôkazy o tom, že by demolácia súvisela s konkrétnym súkromným investorom alebo pripravovaným predajom pozemku.
text: Michal Lendel
video a foto: Mário Medzihradský