Vojna jej zobrala domov, prácu aj istotu. Do metropoly východu emigrovala so synom a začínala od nuly. Najskôr sa zamestnala ako upratovačka, neskôr sa vrátila k svojej profesii psychologičky.
Dnes v občianskom združení Mareena podporuje cudzincov pri hľadaní práce a orientácii v neznámom prostredí.
Nový začiatok
Olena Tovkach pochádza zo severu Ukrajiny. Keď sa začala vojna, musela opustiť svoje mesto, ktoré sa nachádzalo neďaleko hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Po príchode k nám nevedela, ako dlho na Slovensku zostane, neovládala jazyk a musela zabezpečiť predovšetkým svojho sedemročného syna.
„Samozrejme, vybavili sme školu a jazykové kurzy, ale nebol to pre mňa až taký veľký problém, pretože najdôležitejšie bolo, že sme už boli v bezpečí. Keď každý deň premýšľate, či môžete zomrieť, či bomba nespadne na váš dom, ostatné veci idú do úzadia,“ spomína Tovkach.
Postupne začala pôsobiť vo viacerých organizáciách a v súčasnosti svoje skúsenosti využíva v občianskom združení Mareena, ktoré sa venuje integrácii cudzincov do našej spoločnosti. V Košiciach ponúka okrem iného pracovné poradenstvo a jazykové kurzy. Práve hľadanie uplatnenia býva jednou z prvých vecí, ktoré musia ľudia po úteku z vlasti riešiť.
„Musia tiež získať späť vieru v seba. Keď prídu sem a nevedia jazyk, potrebujú sa ho naučiť, zlepšovať sa a nájsť si svoje miesto. Pri pracovnom poradenstve často ako prvé hovoria, že potrebujú vedieť, aké služby existujú, kde môžu hľadať prácu a ako sa k nej dostať. Často prichádzajú úplne vystrašení. Nemajú istotu, nemajú peniaze, majú traumu z vojny a majú pocit, že nechali na Ukrajine všetko – bývanie, kolegov aj svojich blízkych. Je to aj psychologicky veľmi náročné,“ opisuje Tovkach.
Prvý krok
Súčasťou pracovného poradenstva je aj pomoc s praktickými vecami – od životopisu až po orientáciu v pracovných ponukách a dokumentoch. Mladým ľuďom pomáhajú aj s tým, aby poznali svoje práva.
„Aby nepracovali zadarmo, pretože aj také prípady existujú. Aby z právneho hľadiska vedeli, čo má obsahovať dohoda alebo zmluva a aké doklady a papiere musia mať, aby pre nich bola práca bezpečná,“ zdôrazňuje Tovkach.
Nie sú sami
Mareena dnes pracuje s ľuďmi z rôznych krajín. Naši východní susedia tvoria veľkú časť ich klientov, no nie sú jedinou komunitou, ktorá jej služby využíva.
„Sú tu osoby z ázijských aj afrických krajín, ale v súčasnej situácii sú medzi nami prevažne ľudia z Ukrajiny. Košice sú navyše blízko ukrajinských hraníc a stále vidíme príchod nových emigrantov. Veľa mladých ľudí z Ukrajiny sem prichádza aj študovať, napríklad rôzne technické odbory,“ približuje manažérka integračných aktivít v Košiciach Michala Drozdowicz z OZ Mareena.
Organizujú tiež komunitné aktivity, ktoré prepájajú miestnych s ľuďmi zo zahraničia.
„Uvedomujeme si, že nestačí iba praktická pomoc. Veľmi dôležité sú aj sociálne väzby. Podujatia sa snažíme robiť tak, aby boli atraktívne nielen pre cudzincov, ale aj pre slovenskú komunitu. Najväčšie kúzlo vzniká vtedy, keď vieme tieto dve skupiny dať dokopy,“ zdôrazňuje Drozdowicz.
Obyčajná ľudskosť
Aj samotná integrácia nie je vždy o veľkých gestách. Pomôže obyčajný kontakt medzi ľuďmi.
„Človek môže mať znalosť jazyka, môže mať bývanie aj prácu, ale pokiaľ nemá sociálne väzby, necíti sa úplne prijatý a začlenený. Je veľmi dôležité mať kvalitné vzťahy s ľuďmi v krajine, do ktorej cudzinec prišiel. Práve tie dokážu túto skúsenosť veľmi spríjemniť a dať človeku pocit, že je doma,“ myslí si Drozdowicz.
Pri príchode ľudia často riešia veci, ktoré sú pre domácich úplne samozrejmé – od kúpy cestovného lístka až po návštevu lekára či úradu.
„Ak niekto príde do úplne neznámej krajiny, nemá žiadne zázemie. Začína úplne odznova a potrebuje sa zorientovať v tom, ako funguje legislatíva, pobytové zákony alebo zdravotníctvo,“ hovorí Drozdowicz.
Košice ako domov
Pre Olenu sa Košice za 4 roky postupne stali miestom, kde sa cíti bezpečne. Sama hovorí, že hoci na Slovensko neprišla z vlastného rozhodnutia, dnes vníma krajinu úplne inak ako na začiatku.
„Môžem povedať, že som nezažila nič zlé zo strany slovenských ľudí ani svojich spolupracovníkov. Cítim sa tu úplne komfortne a vidím, že Košičania sú ochotní pomáhať a podporovať,“ usmieva sa Tovkach.
Prišli, lebo museli
Dnes už svoju vlastnú skúsenosť neberie iba ako bolestivú časť minulosti. Využíva ju pri práci s ľuďmi, ktorí stoja na podobnom začiatku, na akom kedysi stála ona.
„Je jasné, že sme neprišli preto, že sme chceli, ale preto, že sme museli. Teraz sme tu v bezpečí. Ja môžem povedať iba ďakujem slovenskému národu a krajine za možnosť, že tu môžeme žiť bezpečne. Keď človek každú minútu môže stratiť svoj život, potom si veľmi uvedomuje, čo znamená bezpečné prostredie. Pre mňa je to teraz veľmi dôležitý moment,“ dodáva Tovkach.
Neziskový sektor zastupuje štát
Na všetkých troch pracoviskách Mareeny v Nitre, Bratislave a Košiciach už pomohli tisícom klientov. Práve neziskový sektor v mnohých prípadoch zastupuje štát.
„Je podstatné, aby si mestá, kraje, ale aj rôzne verejné inštitúcie začali uvedomovať, že cudzinci sú našimi obyvateľmi. Musíme systematicky zbierať informácie o ich potrebách, zaujímať sa o nich a premýšľať nad spôsobmi, ako na tieto potreby vieme efektívne reagovať. Cieľom by malo byť, aby sa cudzinci dokázali čo najrýchlejšie osamostatniť, začleniť a integrovať do našej spoločnosti,“ uzatvára Drozdowicz.
text: Lukáš Mano
foto: OZ Mareena
