Pre extrémne horúčavy a dlhodobé sucho musela Správa mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach toto leto zmeniť postupy údržby. Obmedzila kosenie trávnikov, odstavila fontány na Luníku II a Mieri a zaviedla nočné polievanie.
Podľa vedenia mestského podniku čelí vegetácia toto leto v meste extrémnemu stresu. „Ide o výnimočný stav, ktorý sa svojou intenzitou a trvaním výrazne odlišuje od bežných letných období a má priamy dopad na mestskú zeleň,“ uvádza SMsZ.
Na zavlažovanie denne minú vyše 60-tisíc litrov z vlastného zdroja úžitkovej vody. Údržba mestskej zelene si žiada nielen zvýšenú frekvenciu polievania mladých drevín, ale aj úpravy v harmonogramoch kosenia.
Sucho prežije spánkom
Údržba trávnikov v čase extrémneho sucha patrí medzi najčastejšie výhrady obyvateľov. Ľudia na sociálnych sieťach kritizujú, že mesto kosí aj počas najväčších horúčav, čím podľa nich porasty definitívne spáli.
Správca sa bráni, že znížil frekvenciu zásahov do trávnatých plôch, pričom vysvetľuje, že problémom ani nie je kosenie. „Trávnik žltne preto, že sa v extrémnych teplotách dostáva do prirodzenej dormancie (pokojové štádium - pozn. red.) Ide o obranný mechanizmus, pri ktorom sa rast dočasne zastaví, aby rastlina prežila obdobie sucha,“ uvádza mestský podnik.
Botanik Robert Gregorek potvrdzuje, že pri údržbe trávnikov je situácia mimoriadne zložitá. Ak sa podľa neho nechajú napospas, hrozí, že parky agresívne osídlia invázne buriny. Na druhej strane, úplné odstraňovanie vegetačného krytu klimatickú situáciu zhoršujú.
Dobrá voľba neexistuje
„Kosenie suchých trávnikov síce tlmí rozvoj nežiadúceho agresívneho zaburinenia, ale na druhej strane víri prach, rozptyľuje usadené peľové a iné alergény a prehlbuje obnažovanie už aj tak utrápenej a prehriatej pôdy. Pri nedostatočne účinnom predchádzaní extrémnemu suchu už vlastne neexistuje dobrá voľba“ upozorňuje odborník.
Ďalšou výzvou pre mesto je obrovská kvetinová výsadba, ktorú magistrát ohlásil ešte v júni. K 92-tisícom jarných kvetov vtedy v meste pribudlo zhruba 65-tisíc letničiek. Cez leto ich chráni každodenným nočným zavlažovaním, „kedy sa voda menej odparuje, rastliny ju dokážu lepšie prijať a zavlažovanie tak funguje účinnejšie".
Gregorek podotýka, že tak masívna výsadba kvetinových záhonov prináša pre klímu obmedzený benefit. „Faktom zostáva, že je to skôr pastva pre oko, než ekologicky významný prvok,“ konštatuje.
Kľúčovejšia je podľa neho záchrana stromov. SMsZ využíva pri starších drevinách 1500-litrové zavlažovacie vaky a pri mladej výsadbe rozmiestnila stovky menších s objemom 75 litrov. Botanik ale vníma takúto intenzívnu zálievku len ako odvracanie najhoršieho scenára
„Aj dreviny vo veku, kedy majú zažívať kondične optimálnu fázu svojho života, vysielajú často jasný signál, že to takto ďalej nezvládnu,“ hodnotí Gregorek stav stromov a dodáva, že nedostatkom trpia aj staré dreviny.
Pre chýbajúcu vlahu nedokážu stromy z pôdy prijať živiny, čo vedie k ich oslabeniu. „Ak sa drevinám nedostane podpory výdatnou zálievkou minimálne tri roky po výsadbe, ťažko v súčasnosti očakávať ich dlhodobé ujatie,“ upozorňuje botanik.
Botanik: Neúcta k vode
Obe strany sa zhodujú, že koncepciu výsadby treba prispôsobiť klíme. Správa mestskej zelene preto preferuje odolnejšie duby, javory či jasene na úkor citlivých smrekov.
Botanik však poukazuje na hlbší problém - hospodárenie s vodou. „Dlhodobo nezodpovedný prístup spoločnosti ku vodným zdrojom a neúcta ku vode vo všetkých jej podobách je prapríčinou dnešných problémov,“ prízvukuje.
Gregorek vysvetľuje, že dažďová voda a sneh sú vzácny nástroj na udržanie prijateľného stavu životného prostredia. Tiež upozorňuje, že zeleň, pôdu aj vodné toky dlhodobo poškodzuje tiež rozpúšťanie námrazy a snehu veľkými množstvami kamennej soli.
Pomáhajú mokrade
Za kľúčové pre zmiernenie mestských horúčav považuje návrat k intenzívnemu kropeniu ciest a k obnove a vytváraniu sústavy vodných prvkov v meste.
Ako dobrý príklad a výzvu do budúcnosti uvádza aj proces revitalizácie Mlynského náhonu. „Hodnotný mokraďový biotop dokáže vzniknúť aj na miestach s technickými úpravami koryta, ako to bolo aj pri nedávnom havarijnom utesňovaní hrádze Mlynského náhonu," vysvetľuje.
Práce, ktoré pôvodne sledovali primárne nutnú protipovodňovú ochranu, sa podarilo zrealizovať tak, že v tomto úseku koryta vzniklo plnohodnotné spoločenstvo mokraďových rastlín.
Vytváranie takýchto enkláv života a vodou nasýtených biokoridorov je podľa Gregoreka pre udržanie zdravej klímy v Košiciach absolútnou prioritou.
text: Monika Ištvánová
foto: autorka, Robert Gregorek
