Krádež historického pokladu z múzea vo Villene

Ratko Mladić, bývalý vojenský veliteľ bosnianskych Srbov, odsúdený za vojnové zločiny spojené s masakrom v Srebrenici v roku 1995, zomrel vo štvrtok v nemocnici. Informoval o tom medzinárodný tribunál OSN. Mladić, ktorý v posledných mesiacoch utrpel niekoľko mozgových príhod, si odpykával doživotný trest v Haagu za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Jeho úloha pri masakre v Srebrenici, najhoršom krviprelievaní v Európe od druhej svetovej vojny, mu vyniesla prezývku 'Bosniansky mäsiar'. Vojna v rokoch 1992-1995 si vyžiadala približne 100 000 obetí a 2,2 milióna ľudí bolo vysídlených. Mladić bol vojenskou tvárou brutálneho tria, ktoré politicky viedli bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Milošević a bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžić. Napriek žiadostiam srbskej vlády a Mladićovej rodiny o jeho prepustenie z dôvodu zhoršujúceho sa zdravia, haagsky tribunál tieto výzvy odmietol. Predstaviteľka združenia Matky obetí Srebrenice reagovala na Mladićovu smrť vyhlásením, že jeho meno bude vždy symbolizovať genocídu. V najznámejšej krutosti vojny srbské sily pod Mladićovým velením popravili 8 000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov, ktorí hľadali útočisko v Srebrenici, ktorá mala byť chránenou zónou OSN. Ich telá boli uložené do masových hrobov, mnohé z nich boli neskôr vykopané a znovu pochované, aby sa zakryli dôkazy. Tí, ktorí unikli, rozprávali desivé príbehy o vraždách, mučení a znásilňovaní bosnianskosrbskými silami. V novembri 1995 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu obvinil Mladića, ktorý bol následne prepustený z funkcie, ale ďalších 16 rokov unikal spravodlivosti. Po páde Miloševića v roku 2000 sa tlak na jeho zatknutie zvýšil a v máji 2011 bol Mladić zatknutý a prevezený do Haagu. V roku 2017 bol odsúdený, pričom doživotný trest bol potvrdený v roku 2021. Na uliciach Sarajeva vítali správu o jeho smrti, zatiaľ čo v srbskej časti rozdelenej Bosny boli reakcie opačné. Bývalý bosnianskosrbský líder Milorad Dodik vyhlásil, že Mladićova smrť bola 'ťažkou ranou' a že Republika Srpska na jeho úlohu nezabudne. Obyvatelia Banja Luky označili Mladića za 'najväčšieho generála srbského národa'. Mladić bol tiež uznaný vinným z organizovania širšej kampane etnického čistenia s cieľom vytvoriť tzv. Veľké Srbsko. Tribunál vtedy uviedol, že spáchané zločiny patria medzi najohavnejšie známe ľudstvu. Bývalý šéf OSN pre ľudské práva Zeid Ra'ad al Hussein ho opísal ako 'stelesnenie zla'. Mnoho Srbov však naďalej uctieva vojenského veliteľa, ktorý sa prezentoval ako 'jednoduchý muž', ktorého osud vybral na ochranu svojho ľudu. Jeho vek bol vždy predmetom sporov. Tvrdil, že sa narodil v marci 1943, ale tribunál uviedol rok narodenia 1942. Miestne médiá široko informovali, že zomrel vo veku 84 rokov.