Európska únia musí byť v otázke rybolovu flexibilná a ochotná na kompromis, inak sa Island jej členom nestane. Uviedla to analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity. Občania Islandu budú v sobotu rozhodovať v referende o obnovení rokovaní o vstupe do EÚ. Island požiadal o členstvo v júli 2009, no rokovania stroskotali na nezhodách v rybolove a poľnohospodárstve. V roku 2013 vláda proces pozastavila a v roku 2015 požiadala, aby ostrov nebol považovaný za kandidátsku krajinu. Rybolov zostáva najkomplikovanejšou oblasťou, zatiaľ čo poľnohospodárstvo je ďalšou náročnou otázkou. Ostatné oblasti by nemali byť problémom. Island je dnes v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, ekonomicky sa mu darí lepšie. Medzi zmeny patrí odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, rastúci význam Arktídy a zmeny v zahraničnej politike USA. Island by mohol Únii priniesť skúsenosti v oblasti zelenej energie, ľudských práv a udržateľného rybolovu. EÚ čelí bezprecedentným výzvam a z členstva Islandu by profitovala. Island bude požadovať osobitné záruky, ako uznanie 200-míľového pásma okolo ostrova ako výlučnej rybárskej zóny. Ďalšou otázkou sú zahraničné investície do rybolovu, kde má Island výnimku v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Cieľom je, aby bohatstvo z rybolovu zostalo na ostrove. Prístupový proces Islandu bude sledovať aj Nórsko. Ak by Island dosiahol prijateľnú dohodu, mohlo by to zvýšiť atraktivitu členstva v EÚ aj pre Oslo.