Košickí pamiatkari v spolupráci so sprievodcom Milanom Kolcunom pri príležitosti dnešného (29. 8.) výročia Slovenského národného povstania prvýkrát zverejnili historický objav. Na Jesenského ulici 28 v Košiciach identifikovali dlho ukrytú vilu Jozefa Juraja Styka, prvého generálneho riaditeľa Východoslovenských elektrární a politika Demokratickej strany, čím chcú verejnosti pripomenúť jeho doteraz utajený odkaz.
Hlas zo Slobodného vysielača
Jozef Juraj Styk (1897 – 1965) sa priamo zapojil do ozbrojeného odboja, keďže odmietal režim vtedajšieho Slovenského štátu.
Deň po vypuknutí povstania a známeho hesla „Začnite s vysťahovaním!“, 30. augusta 1944 o jedenástej hodine, sa prostredníctvom banskobystrického Slobodného vysielača prihovoril obyvateľom krajiny. Hneď po výzve podplukovníka Mirka Veselého žiadal ľudí, aby pomáhali vojakom.
Zakladal elektrárne na vidieku
Pred vojnou politika poznala takmer každá dedina na východnom Slovensku, pretože tam aktívne zakladal elektrárne. V rokoch 1929 až 1938 stál na čele účastinnej spoločnosti Východoslovenské elektrárne v Košiciach ako jej prvý generálny riaditeľ.
Po vojne ako člen Demokratickej strany pomáhal pripravovať znenie Košického vládneho programu, stal sa poslancom SNR a Národného zhromaždenia i povereníkom verejných prác, techniky a dopravy.
Za komunistického režimu však skončil na desať rokov v žalári bez akejkoľvek amnestie za to, že si v krčme vypočul rozprávanie miestneho notára. Nový režim sa mu „odmenil“ aj tým, že musel pracovať ako robotník.
Z jaslí vznikla reštaurácia
Jeho niekdajší dom v mestskej štvrti Záhradné mesto po roku 1948 štát skonfiškoval a pridelil pre detské jasle. Až po smrti bezdetného majiteľa úrady objekt vrátili manželke jeho brata.
Deti tejto dedičky následne v priestoroch otvorili reštauráciu. Podnik s pôvodným názvom U snoba neskôr premenovali podľa začiatočných slabík svojich troch krstných mien – Karol, Rudolf a Zora – na Vilu Caruso.
Zánik pamiatkovej hodnoty budovy
Verejnosť o spojitosti eklektickej stavby z 20. rokov minulého storočia so Stykom dlhodobo nevedela. Budova v deväťdesiatych rokoch prešla nevhodnou rekonštrukciou, pri ktorej bola odstránená pôvodná strecha a zmenená zástavba i celá dispozícia. Týmto zásahom prišla o pamiatkové hodnoty, čo v roku 2002 viedlo k oficiálnemu zrušeniu jej vyhlásenia za kultúrnu pamiatku.
Košický nález v súčasnosti dopĺňa širšiu prácu pamiatkarov, ktorí mapujú vojnové objekty a pamätníky. Odborníci histórie naďalej bádajú, o čom svedčí aj aktuálna reedícia knihy „Povstanie bez legiend“ od historika a bývalého pamiatkara Jozefa Jablonického.
text: MON
