Desaťročie od návratu meteoritu. Vyšnoklátovčania si pripomínajú okrúhle výročie, odkedy im vedci „vrátili“ originálny úlomok vesmírneho telesa. Obec sa celosvetovo preslávila tým, že pri nej v roku 2010 padol bolid, ktorý prilákal množstvo zvedavcov a hľadačov pokladov. Dedinčania si vtedy sľubovali rozmach. Podľahli vesmírnemu ošiaľu, písali o meteorite piesne i básne, ešte aj miestna spevácka skupina niesla názov Meteorit. Miesto davov turistov však v súčasnosti nastalo ticho, v obci bola dokonca zrušená krčma aj obchod.
V koncovej vieske len asi 10 kilometrov od Košíc je priam neuveriteľný pokoj. Nad námestíčkom s kruhovým objazdom a prázdnym detským ihriskom stojí rozľahlejšia budova, kde kedysi fungovala krčma a potraviny.
„Najvyššie orgány nám len sľubujú obchod, a zatiaľ máme smolu. Nedobré spojenie je tu. Keby ste chceli ísť autobusom do Nižného Klátova na chleba, tak sa tam odnesiete ráno o siedmej a naspäť idete o dvanástej,“ ťažká si bývalý starosta Ondrej Jusko. Má šťastie, že mu deti nosia nákup z mesta, no v dedine s menej než 500 obyvateľmi, žije dosť osamelých seniorov.
Minimúzeum skrýva prekvapenia
Klátovčania sú ale pyšní na obecné minimúzeum v malebnom domčeku. Okrem dobových exponátov z dedinského života vystavujú na obdiv kópiu najväčšej časti meteoritu.
Originál ostal v Slovenskom technickom múzeu. Obci však astronómovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zverili aj jeden z pôvodných vesmírnych fragmentov menších rozmerov. Symbolicky sa tak vrátil na miesto nálezu. Vzácny kúsok však dnes v múzeum nenájdete.
„Úlomok sme dostali do Klátova až 7. septembra 2016. Dlho trval výskum, spadol v roku 2010. Máme ho prepožičaný na 99 rokov, ja som ho mal radšej v trezore na úrade,“ prezradil Jusko.
Chceli Meteorit Vyšný Klátov
Jusko sa snažil sa presadiť, aby meteorit niesol názov obce. „Vraveli mi nedaj sa, ale garantom bola SAV.“ .
Astronómovia na obrovské sklamanie dedinčanov dali meteoritu prívlastok košický, nie vyšnoklátovský. „Najväčší úlomok meteoritu sa našiel v okolí Alpinky v katastri Košíc. Preto meteorit dostal meno Košice,“ objasnil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV. Vyšný Klátov sa podľa neho i tak zapísal do histórie svetovej astronómie.
Meteorit Košice je prvým meteoritom „s rodokmeňom“ na Slovensku, teda má určenú dráhu.
Vyplašení povybiehali z domu
Na noc 28. februára 2010, keď došlo k pádu meteoritu, Klátovčania nikdy nezabudnú. „To bolo zopár sekúnd, čo padal. Bol k tomu aj zvukový efekt, ako dlhé žžž… ako keby dlhý blesk udieral. Svetlo bolo obrovské, bolo vidieť aj ihlu na zemi. Záblesk postupne opadával a koniec, nastalo ticho,“ opisuje Jusko. Mnohí ľudia nespali, sledovali športový zápas. Vyplašení povybiehali z domu pozrieť, či nehorí.
„Mysleli sme si, že možno v blízkych železiarňach sa niečo stalo. Až nadránom sme sa dozvedeli v správach, čo to bolo. Že pri nás spadol meteorit!“ spomína Jusko.
Ako na Václaváku
Po rozšírení informácie o astronomickej udalosti začali do Vyšného Káltova prúdiť húfy zvedavcov a hľadačov pokladov. „Na veľkonočný pondelok tu bolo viac ľudí ako v Prahe na Václaváku. Dozvedeli sa, že meteorit obsahuje železo. Prišli na veľkých terénnych vozoch, mali vraj magnety zospodu áut. Chodili po poli a čakali, že pritiahnu úlomky. Podplácali ľudí, aby im prezradili miesto dopadu. Ale to presne nikto ešte nevedel,“ spomína na senzáciu bývalý štatutár.
Hlavu v smútku mal z nájazdov hlavne predseda družstva, ktorému džípy rozryli pôdu. Na dobrodruhov bezvýsledne volali políciu.
Uhlie, nie meteorit
Pravé úlomky sa nakoniec podarilo nájsť až expedícii astronómov. Miesto dopadu určili podľa výpočtov. Dopadová elipsa mala podľa SAV plochu 17,5 km2 a siahala od Vyšného Klátova až po ZOO v Kavečanoch.
Vedci vytvorili rojnicu a 20. marca 2010 vypátrali na lúke pri Vyšnom Klátove prvé dva úlomky. Niektorí dedinčania vtedy videli meteority takmer všade. „Jedna babka mám volala, že mám prísť, lebo má na dvore meteorit. Nechcela sa ho dotýkať, aby nevybuchol. Prišiel som tam a nakoniec sa ukázalo, že to bolo obyčajné uhlie,“ smeje sa Jusko.
Nadšení Klátovčania o meteorite skladali piesne i básne. Jednu z nich, báseň z pera Ondreja Juska, prinášame v závere článku.
Meteorické kluby
Takmer celé dianie v obci sa nieslo v znamení meteoritu. „Zriadili sme obecné divadielko Meteorit, futbalové mužstvo Meteorit, ping-pongový klub Meteorit. Ženy zo speváckej skupiny Meteorit volali vyškoklátovské meteoritky,“ vyratúva exstarosta.
„Založili sme cyklistický klub Meteorit. Každý rok sme robili pretek okolo miesta dopadu,“ pokračuje. V obci s pomocou astronómov zriadili Náučný chodník Klátovské meteority s infotabuľami o vesmírnej sústave. Rozdávali informačné brožúry o udalosti.
Turistická trasa a cyklotrasa
„Chceli sme urobiť turistickú a cyklistickú trasu po stopách meteoritu, okruh Klátov, Jahodná, Lajoška - Predná holica a Kojšovka. Chceli sme aj viac okruhov spraviť, aj pre bežkárov. Na mieste pádu sme chceli vybudovať niečo,“ hovorí Jusko.
Tieto plány však zmaril nedostatok finančných prostriedkov a rozdrobenosť pozemkov. „Ale máme kanalizáciu, vodu a plyn,“ dodáva jedným dychom exstarosta, ktorého snom je pritiahnuť do dedinky turizmus a agroturizmus. Návštevníkov podľa neho z roka na rok ubúda, športové kluby zanikajú, i babky meteoritky sa pominuli.
Nie je záujem?
Podľa súčasnej starostky navštevujú aspoň minimúzeum školské exkurzie z okolia. „Snažime sa tam spropagovať aj meteorit. Ľudia chodia na náučný chodník,“ vyjadrila sa Alena Cirnerová. Akékoľvek iniciatívy i podľa nej brzdí rozdrobenosť pozemkov. „Chceli sme urobiť bež po stopách meteoritu, ale nie je záujem,“ skonštatovala starostka.
Meteorit Košice
- Spadol 28. februára 2010 pri Vyšnom Klátove.
- Pochádza z hlavného pásu asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera.
- Počiatočnú hmotnosť meteoroidu astronómovia odhadli na 3 500 kg, čo zodpovedá priemeru 1,25 m.
- V ďalších týždňoch našli spolu 218 úlomkov s hmotnosťami od 0,5 gramu do 2,37 kg o súhrnnej hmotnosti 11,28 kg.
Ondrej Jusko: Spomienka na Meteorit
Babo stavaj, mocne hrimi,
na nebi še mocne dymí.
Stavaj hore, bo še bojím,
jak slup pri oblaku stojím.
Baba skríkla, co še stalo?
Žimnym potom ju obľalo.
Beží vonka bez pyžama,
zo zadku jej viši slama.
Behá baba calá holá,
na sušeda vona volá.
Sušed zlatý, ucekajme,
zabic hromom še nedajme.
A kec žiara še zjavela,
baba volá archandela.
Andeličku veľka bieda,
zachraň me i mojho dzeda.
Andel babu nesluchá,
lebo von zna, že je hlucha.
Až še tresla, tak še bala,
A vtem še i pošikala.
Také muky mi zažili,
kedz u nás peruni byli.
Ucekaju ľudze z chyži,
konec sveta še už bliži.
Veľký kameň z neba ľecel,
dobre, že še von rozlecel.
Keby spadol do valala,
šickým nám je boža sláva.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka, www.sav.sk
