V sobotu (29. 8.) sme si pripomenuli presne výročie od zlomovej bitky pri Moháči, ktorá pádom Uhorska na ďalšie storočia prekreslila mocenské hranice celej Európy. Pri tejto príležitosti Krajský pamiatkový úrad Košice priblížil, ako zlomová udalosť z roku 1526, ktorá trvala len hodinu a pol, priamo zasiahla aj Košice.

Hoci sa bohatí mešťania vďaka finančnému výkupnému pre panovníka vyhli priamej vojenskej účasti, mesto zaplatilo za obranu proti osmanskej hrozbe stratou historického dedičstva, keď kráľovskí komisári zhabali vzácne klenoty z Dómu svätej Alžbety a v miestnej mincovni ich roztavili na mince.

Výkup namiesto preliatej krvi

Kráľ Ľudovít II. Jagelovský požadoval pred blížiacim sa vojenským stretom od mesta 115 ozbrojených mužov. Ako uvádza historik Štefan Eliáš v publikácii Dejiny Košíc v dátach 1, mestská samospráva po zvážení situácie odsúhlasila finančnú kompenzáciu, pretože mešťania sa do vojny netlačili.

Na bojisko tak museli odísť obyvatelia vidieka. Tí sa z povinnosti vykúpiť nemohli a museli narukovať do regionálnych vojenských oddielov. Podľa Eliáša tak práve obyvatelia vidieka „zastupovali východné Slovensko v blížiacej sa neľútostnej vojne.“

Maľba Bertalana Székelyho z roku 1860. Preživší uhorskí šľachtici a vojaci našli v potoku Csele mŕtve telo panovníka Ľudovíta II. Jagelovského. / foto: wikipedia

Zhabané cennosti z kostolov

Panovník sa v najväčšej finančnej tiesni rozhodol siahnuť na sakrálny majetok zhromažďovaný po stáročia. Podľa Eugena Petácha, autora knihy Dejiny mincovania v Košiciach, prevzali kráľovskí komisári na príkaz jágerského biskupa Pavla z Várdy obradné náčinia v celkovej váhe viac ako 209 hrivien (viac ako 51 kg - pozn. red.).

Z Dómu svätej Alžbety odviezli kostolné zariadenie, ktoré vážilo vyše 34 kilogramov. Ďalších 8,5 kilogramu drahých kovov pochádzalo z dominikánskeho kostola a takmer 10 kilogramov z františkánskeho chrámu. Svoje kalichy či kríže odovzdávali aj jednotliví mnísi a farári z okolia.

Klenoty skončili v peci

Zhabané umelecké predmety však kráľovskej armáde pred bitkou nepomohli. Zozbieraný kov zostal v zálohu u súkromníkov a do košickej mincovne sa dostal až po moháčskej porážke v období bezvládia, keď ho dalo zmincovať samotné mesto. 

Účtovné zápisy z Archívu mesta Košice dokazujú, že cennosti stratili svoju umeleckú hodnotu a spracovávali sa ako takzvaný pagament – opotrebované zlomkové striebro určené do taviacich téglikov. Pred samotným chemickým rozpúšťaním v kyselinách zlatnícki tovariši z pozlátených predmetov mechanicky zoškrabovali zlato.

Aj takéto poklady mali vykúpiť obyvateľstvo dnešných Košíc od účasti v bitke. 

Finančná kríza 

Zúfalá konfiškácia cirkevného majetku bola vyústením katastrofálnej finančnej krízy Uhorska. Tú odštartovala neúspešná menová reforma Ľudovíta II. z roku 1521. 

Razba znehodnotených mincí so zníženým obsahom striebra vtedy spôsobila extrémnu infláciu a sociálne nepokoje, vrátane povstania baníkov na strednom Slovensku. Snaha zachrániť štátnu pokladnicu likvidáciou historického dedičstva tak len podčiarkla absolútny hospodársky rozvrat kráľovstva tesne pred jeho definitívnym vojenským kolapsom.


text: MON

foto: archív Krajský pamiatkový úrad Košice