Veterný park má na Zemplíne fungovať 30 rokov. Zatiaľ čo experti vyzdvihujú čistú energiu a väčšiu energetickú nezávislosť i bezpečnosť krajiny, samosprávy upozorňujú na možné vplyvy turbín na ľudí, pôdu, prírodu či dopravu. Košický samosprávny kraj sa proti záverečnému stanovisku odvolal.
Desiatky vysokých veterných turbín by mohli v budúcnosti pribudnúť na Zemplíne. Projekt počíta so štyridsiatimi tromi veternými elektrárňami. Veterná energia patrí medzi obnoviteľné zdroje, pri ktorých nie je potrebné spaľovať palivo ani dovážať suroviny. Podľa jej zástancov môže priniesť lacnejšiu lokálnu elektrinu a doplniť slovenský energetický mix. Výstavba turbín však vyvoláva aj otázky o ich vplyve na ľudí a životné prostredie.
Čistá energia
„Veterné elektrárne nám môžu priniesť lacnú lokálnu elektrinu, pre ktorú nemusíme dovážať žiadne suroviny a ktorá nemusí cestovať na dlhé trasy od zdroja po miesto spotreby,“ uvádza Ján Lacko zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Zároveň upozorňuje, že Slovensko má s takouto výrobou energie zatiaľ iba minimálne skúsenosti. V okolitých krajinách však turbíny fungujú už desaťročia. Príkladom sú obce v Česku, Rakúsku či Maďarsku, kde sa dnes pri starších elektrárňach často pristupuje k takzvanému repoweringu – výmene za modernejšie a výkonnejšie turbíny.
„Nejdú ich demontovať a zbaviť sa tak nejakej hrozby,“ upozorňuje Lacko.
Hluk aj príroda
Na Slovensku už veterné elektrárne fungujú napríklad na Záhorí. Práve blízkosť turbín k obydliam je jednou z tém, ktorá medzi obyvateľmi vyvoláva otázky. Niektorí by si na turbíny podľa vlastných slov možno zvykli, iní s ich výstavbou razantne nesúhlasia.
„Keď niekto celý život býva v peknom dome v nejakej malebnej obci a zrazu sa dozvie, že v jej okolí môžu stáť veľké veterné elektrárne, je úplne normálne, že sa začne pýtať na hluk, tienenie, prírodu, alebo jednoducho na to, ako sa mu tam bude žiť,“ vysvetľuje Lacko.
Problémom nemusí byť ani nadmerný hluk turbín, ktorý má okolo 50 až 60 decibelov, čo pripomína bežný ruch z ulice. Stanislav Žiaran zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý sa problematike dlhodobo venuje, upozorňuje na zvuky, ktoré ľudské ucho ani nezačuje: „Predstavte si dedinku v údolí a okolo vrchy. A na tie kopce umiestnili v zahraničí turbíny. Ľudia začali cítiť bolesti hlavy, problémy so žalúdkom, zle spali, zobúdzali sa. To sú typické prejavy obťažovania nízkofrekvenčným hlukom.“
Výhrady majú aj ochranári, ktorí upozorňujú najmä na možné kolízie vtákov s rotormi a zásah do krajiny. Lacko zároveň zdôrazňuje, že nie každý veterný projekt je automaticky vhodný.
„Určite by som netvrdil, že každý veterný projekt je dobrý a mali by sme ich teraz stavať všade. Veterné elektrárne výrazne menia krajinu a veľmi záleží na tom, kde stoja, koľko ich je alebo ako ďaleko sú od domov,“ dodáva Lacko.
Sporný zámer
Výhrady k projektu majú aj samosprávy. Michalovce upozorňujú na možné zabratie poľnohospodárskej pôdy a potrebu zosúladiť projekt s ďalším rozvojom regiónu.
„Je neakceptovateľné, aby boli rozsiahle plochy ornej pôdy, ktorá je tak dôležitá pre náš región, zabraté na výstavbu,“ uviedla hovorkyňa mesta Michalovce Mária Stričková.
Mesto zároveň upozorňuje na potrebu rozvoja dopravnej infraštruktúry, najmä výstavby diaľnice, a obavu z prípadných kolízií, ktoré by mohli rozvoj regiónu spomaliť.
Najnovšie sa proti zámeru postavil aj Košický samosprávny kraj. Ten podal rozklad proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia a žiada jeho zrušenie a vrátenie veci na nové prerokovanie.
Kraj chce, aby sa ešte pred prípadným súhlasom jednoznačne posúdil vplyv projektu na zdravie ľudí, vodu, úrodnú pôdu, prírodu, dopravu aj ďalší rozvoj obcí.
„Nie sme proti obnoviteľným zdrojom energie. Pri projekte takéhoto rozsahu však musíme poznať odpovede skôr, ako sa vydá súhlas,“ uvádza v stanovisku Košický samosprávny kraj.
Skúsenosti chýbajú
Na Slovensku zatiaľ funguje len niekoľko veterných elektrární. Štyri sú napríklad v Cerovej na Záhorí, kde podľa tamojšieho starostu Jána Čerešníka zásadným spôsobom neovplyvňujú život obyvateľov.
Podľa klimatológa Pavla Faška existujú vhodné podmienky na využívanie vetra aj v ďalších častiach Slovenska.
„Okrem Zemplína ide napríklad o okolie Dunajskej Stredy, Nitry, Malé Karpaty, Podunajskú nížinu či Dolné Považie,“ vymenúva Faško.
Podľa Lacka môže byť práve nedostatok domácich skúseností zároveň príležitosťou. Slovensko sa podľa neho môže poučiť z miest, kde už veterné elektrárne fungujú – vrátane prípadov, keď sa projekty stretli s odporom obyvateľov.
Rozhodne región
O projekte na Zemplíne tak zatiaľ rozhodnuté nie je. Kým jeho zástancovia hovoria o obnoviteľnej energii, lokálnej výrobe elektriny a väčšej energetickej nezávislosti, samosprávy požadujú podrobnejšie odpovede na otázky týkajúce sa vplyvov projektu na obyvateľov, životné prostredie a ďalší rozvoj regiónu.
Podľa Lacka bude pritom kľúčové najmä to, ako bude investor komunikovať s ľuďmi, ktorých sa výstavba bezprostredne dotkne. Za projektom veterných elektrární na Zemplíne je Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, ktorá už zámer predložila na posudzovanie jeho vplyvov na životné prostredie. Spoločnosť k aktuálnej situácii uviedla: „Cieľom v tejto fáze je iba identifikovať a odborne posúdiť územia vhodné pre budúci rozvoj veterných parkov.“
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: : TASR
