Švédsko sa po nedávnych parlamentných voľbách ocitlo v politickej neistote. Podľa neúplných výsledkov vedie ľavicová opozícia tesne pred pravicovým blokom. V prepočte na mandáty by mala získať väčšinu 176 poslancov oproti 173. Výsledky sa však môžu zmeniť, keďže niektoré hlasy budú dopočítané až v stredu.

Zostavovanie nového kabinetu bude komplikované a nie sú vylúčené ani predčasné voľby. Líderka ľavicovej opozície Magdalena Anderssonová a končiaci premiér Ulf Kristersson sa snažia preskúmať možnosti vytvorenia koalície, čo si vyžiada významné ústupky.

Aj keď ľavicový blok má tesný náskok, čakajú ho náročné rokovania, ktoré môžu trvať niekoľko týždňov. Nový parlament zasadne 28. septembra a o premiérovi môže hlasovať najskôr 29. septembra. Po voľbách v roku 2022 trvalo vytvorenie vlády 37 dní, v roku 2018 až 134 dní.

Politický analytik Mats Knutson uviedol, že oba bloky môžu skončiť v patovej situácii, čo by mohlo viesť k predčasným voľbám. Niektoré strany budú musieť ustúpiť zo svojich pozícií.

Po spočítaní 95 percent hlasov mali štyri opozičné strany náskok troch mandátov pred pravicovou alianciou premiéra Kristerssona, ktorej súčasťou je aj krajná pravica. Anderssonová sa pokúsi vytvoriť vládu so zelenými, ľavicovou stranou a centristami, no tieto strany majú hlboké ideologické rozdiely.

Centristi odmietajú podporiť vládu s ľavicovou stranou, ktorá podmienila svoju podporu zastúpením vo vláde. Kristersson sa pravdepodobne pokúsi získať centristov, ktorí sú proti spojenectvu s krajnou pravicou.

Podľa docentky Annika Fredenovej sa strany budú snažiť vyhnúť predčasným voľbám. Rokovania na ľavej strane budú o tom, koľko dokážu presadiť a kedy ustúpia zo svojich pozícií.

Veľkým prekvapením sú Švédski demokrati, ktorí získali 17,6 percenta hlasov. Ich pokles je pripisovaný tomu, že prísna politika v oblasti migrácie sa stala súčasťou hlavného politického prúdu.