Indonézsky dedinčan Octavius sa denne vydáva do lesa na Borneu, aby zachytil orangutany, opice či vtáky. Tento fotografický lov mu a stovkám ďalších prináša finančnú odmenu v rámci programu ochrany prírody, ktorý sa snaží ukázať, že zvieratá majú väčšiu hodnotu živé ako mŕtve.

Projekt KehatiKu, realizovaný v deviatich dedinách provincie Západný Kalimantan, odmeňuje miestnych za fotografie alebo nahrávky zvierat. Odmeny sa pohybujú od 5 000 rupií za bežného vtáka až po 130 000 rupií za ohrozeného orangutana. Najúspešnejší pozorovatelia môžu zarobiť až 10 miliónov rupií mesačne, čo je niekoľkonásobok priemerného príjmu farmára.

Program, ktorý vedie environmentálna konzultantská spoločnosť Borneo Futures, začal pred dvoma rokmi a poskytuje údaje o rozšírení a zmenách populácií voľne žijúcich zvierat. Väčšina účastníkov sú drobní farmári pestujúci ryžu, kakao, durian a kratom.

Podľa riaditeľa Borneo Futures Indonesia, Nardiyona, sa ľudia začínajú uvedomovať, že fotografovanie vtákov môže byť výnosnejšie ako ich lov. Dve dediny už dobrovoľne zaviedli zákazy lovu.

Program je financovaný filantropickými nadáciami a doteraz získal približne 300 000 dolárov. Polovica z tejto sumy bola použitá na vývoj, vrátane mobilnej aplikácie na nahrávanie pozorovaní a AI systému na overovanie údajov. Používatelia doteraz predložili viac ako 350 000 pozorovaní, z ktorých asi polovica bola overená a zaplatená.

Octavius a ďalší sa v septembri zhromaždili v malej kancelárii v dedine Labian na mesačné vyplácanie. Jeho podiel bol štyri milióny rupií. Program nezasahuje do farmárčenia, čo potvrdzuje aj Octavius, ktorý pestuje kratom a kakao.

Podľa výskumníka Paula Ferrara z Johns Hopkins University je tento model pravdepodobne lepší pre environmentálne aj sociálne dopady než tradičné projekty ochrany prírody. Hlavnou výzvou bude udržanie financovania, keďže nadšenie môže časom opadnúť.

Borneo Futures má financovanie zabezpečené do roku 2028 a budúci mesiac sa pridajú ďalšie dve dediny. Program zahŕňa pozorovania 73 druhov, vrátane vtákov, opíc, divých mačiek a jeleňov.

Antonia Uneng z dediny Sungai Ajung si za svoje zárobky kúpila chladničku a karaoke súpravu. Projekt priniesol ženám v dedine pocit nezávislosti. Imelda, farmárka z Labianu, chodí denne do lesa nahrávať zvuky vtákov a orangutanov, čo podľa nej prospieva aj ich zdraviu. V minulosti boli diviaky a jelene považované za škodcov, no teraz ich chcú chrániť.