MarathonPoint v Košiciach nominovaný na prestížnu architektonickú cenu

Umelá inteligencia (AI) má potenciál zvýšiť produktivitu v Európe o 1 % v priebehu piatich rokov, uvádza Medzinárodný menový fond (MMF). Zároveň varuje, že bez prehĺbenia ekonomickej integrácie môže AI prehĺbiť nerovnosť, zvýšiť tlak na elektrické siete a posilniť závislosť od zahraničných technológií. Podkladový materiál MMF, pripravený pre stretnutie ministrov financií EÚ v Dubline, naznačuje, že prínosy a náklady AI budú nerovnomerne rozdelené medzi krajiny, regióny a pracovníkov. Dokončenie jednotného trhu by mohlo pomôcť rovnomernejšiemu rozšíreniu výhod AI medzi členské krajiny. Materiál upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrili aj bývalý prezident ECB Mario Draghi a Európska komisia, že fragmentované trhy brzdia investície a inovácie. MMF odhaduje, že 60 % pracovníkov vo vyspelých európskych ekonomikách pracuje v povolaniach ovplyvnených AI. Zatiaľ čo niektorí môžu zvýšiť produktivitu, iným hrozí strata práce kvôli automatizácii. Dátové centrá v Európe už teraz spotrebúvajú 3 % elektrickej energie a s rozširovaním AI sa tento dopyt zvýši. Najviac ohrozené sú technologické centrá ako Frankfurt, Londýn, Amsterdam, Paríž a Dublin, kde je tlak na elektrické siete už teraz vysoký. EÚ by mala investovať do cezhraničnej infraštruktúry a prehĺbiť integráciu energetického trhu. MMF tiež upozorňuje na riziko strategickej závislosti, keďže vo vývoji AI dominujú USA a Čína. Európa potrebuje investície do vlastného AI odvetvia, aby sa vyhla závislosti od zahraničných technológií. Prínosy AI budú pravdepodobne nerovnomerne rozdelené aj medzi krajinami EÚ, pričom vyspelejšie ekonomiky budú profitovať viac.