Zo sveta
Irán v nedeľu potvrdil svoje podmienky na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, aj keď americký prezident Donald Trump návrh odmietol. Táto strategická vodná cesta, kľúčová pre svetové zásobovanie energiou, je teraz centrom konfliktu medzi Washingtonom a Teheránom, ktorý sa začal pred takmer siedmimi mesiacmi po smrteľných útokoch na Irán. Iránsky plán, podľa ministra zahraničných vecí Abbasa Araghchiho, zahŕňa zastavenie všetkých nepriateľských akcií na Blízkom východe, vrátane Libanonu, a návrat k podmienkam prímeria, ktoré sa rozpadlo pred niekoľkými mesiacmi. Táto dohoda, ktorá sa rozpadla počas bojov o Hormuz, požadovala uvoľnenie zmrazených iránskych aktív, zrušenie sankcií na iránsku ropu a ukončenie americkej námornej blokády. "Naše podmienky sú jasné a akýkoľvek krok k opätovnému otvoreniu Hormuzského prielivu závisí od ich splnenia. Neustúpime z nich," uviedol Araghchi v nedeľu pre štátnu televíziu IRIB. "Nikdy sme nezatvorili dvere diplomacii alebo rokovaniam, ale zároveň sme nikdy neustúpili zo svojich práv." Trump v sobotu uviedol, že odmieta dohodu o prímerí. "Chcú uzavrieť dohodu, kde otvoria prieliv okamžite, pretože prehrávajú," povedal novinárom. "Chcú uzavrieť dohodu a myslím, že je to v poriadku. Aj ja rád uzatváram dohody." Jeho veľvyslanec pri OSN, Mike Waltz, obvinil Teherán z príliš vysokých požiadaviek výmenou za návrat k rokovaciemu stolu. "Myslím, že to bol dosť cynický pokus ponúknuť niečo, o čom vedeli, že je neprijateľné. Požadovať zrušenie blokády, sankcií, medzinárodných sankcií a prístup k miliardám v aktívach, len aby sme hovorili," povedal v rozhovore pre NBC News. Araghchi však uviedol, že Iránci "videli prvú reakciu amerického prezidenta, ale zatiaľ nám nič nebolo sprostredkované prostredníctvom sprostredkovateľov". "Čakáme na to, aby nám sprostredkovatelia sprostredkovali definitívne pozície, a na základe nich sa rozhodneme," dodal minister zahraničných vecí. Medzitým Iránske revolučné gardy oznámili, že v nedeľu zadržali americký ponorkový dron v strategickom Hormuzskom prielive. Uviedli, že podvodné zariadenie bolo používané "na špionážne účely" a že je "teraz v rukách špecialistov sily na obnovu dát". Washington a Teherán podpísali v júni memorandum o porozumení, ktoré malo ukončiť vojnu, znovu otvoriť prieliv a začať rokovania o iránskom jadrovom programe. Dohoda sa však krátko nato rozpadla, keď Irán zaútočil na obchodné lode v Hormuze, ktoré obvinil z odchýlenia sa od schválenej trasy. Na pôde OSN sa saudskoarabský minister zahraničných vecí Faisal bin Farhan sťažoval, že "medzinárodné spoločenstvo bolo neprítomné" a neplní si zodpovednosť za udržanie otvorených prielivov Hormuz a Bab al-Mandab. "Kráľovstvo odmieta použitie týchto životne dôležitých prielivov ako nástroja na tlak, hrozbu alebo poškodenie záujmov štátov," povedal, zdôrazňujúc ich význam pre globálnu energetickú bezpečnosť. V New Yorku sa iránsky prezident Masoud Pezeshkian stretol s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a uviedol: "Irán neodišiel od rokovacieho stola, ale vzhľadom na minulé skúsenosti už Spojeným štátom nedôveruje." Araghchi na pôde OSN dodal: "Irán prostredníctvom Kataru sprostredkoval Spojeným štátom konkrétny sedemdňový plán. Ak budú splnené potrebné podmienky, prieliv môže byť znovu otvorený a normálny námorný prechod obnovený do siedmich dní." "Voľba teraz spočíva na Spojených štátoch," dodal. Hossein Mohebi, hovorca Iránskych revolučných gárd, pre agentúru Tasnim uviedol: "Neprestaneme trestať USA, kým nebudú splnené iránske podmienky." Mohebi v exkluzívnom rozhovore pre AFP v utorok uviedol, že ukončenie nepriateľských akcií v Jemene je tiež medzi požiadavkami Teheránu.
