Psychologická pomoc deťom po tragickej udalosti v škole v Staškove by nemala skončiť po úvodných dňoch, keď opadne mediálna pozornosť. Riaditeľka Linky dôvery Nezábudka, Katarína Stančeková, upozorňuje, že následky traumy sa môžu prejaviť aj neskôr. Kľúčové je obnoviť pocit bezpečia a prítomnosť dôveryhodného dospelého.

Násilná udalosť môže narušiť pocit bezpečia detí, pretože sa odohrala v prostredí dôvery. Priami svedkovia môžu zažívať strach, šok či úzkosť. Pozornosť si zaslúžia aj deti, ktoré útok nevideli. Stančeková varuje pred porovnávaním intenzity prežívania, keďže psychická reakcia nie je vždy viditeľná.

Dospelí by mali rešpektovať individuálne tempo spracovania traumy. Niektoré deti potrebujú rozprávať, iné sa vyjadrujú kresbou alebo hrou. V ďalších týždňoch je dôležité sledovať prežívanie detí, komunikovať s rodičmi a učiteľmi a podľa potreby zabezpečiť odbornú starostlivosť.

Rozhovory s deťmi majú byť pokojné a primerané veku. Je potrebné zistiť, čo dieťa vie a čoho sa obáva, pretože deti si často dopĺňajú informácie vlastnými predstavami. Pri vysvetľovaní smrti je vhodné používať jasné pomenovania. Rodičia by mali obmedziť sledovanie dramatických záberov.

Dospelí by si mali všímať zmeny v správaní dieťaťa, ako sú nočné mory, úzkosť či odmietanie školy. Intenzita a dosah týchto ťažkostí na každodenný život sú rozhodujúce. Pri sebapoškodzovaní alebo samovražedných myšlienkach je potrebná neodkladná odborná pomoc.

Ak sa dieťa bojí návratu do školy, jeho strach netreba zľahčovať. Pomôcť môže kratší pobyt v škole alebo stretnutie so školským psychológom. Návrat do školy je proces obnovovania pocitu bezpečia a dôvery, ktorý môže trvať dlhšie. Rodičia by mali pracovať aj s vlastnými obavami, aby neovplyvňovali úzkosť dieťaťa.