Tri štvrtiny Slovákov podporujú zachovanie 2 % z dane pre mimovládky

Henri Kagan z Francúzska a Kenso Soai z Japonska získali Nobelovu cenu za chémiu za objasnenie záhady, prečo sa v prírode vyskytuje iba jedna forma určitých molekúl, čo je kľúčové pre výrobu farmaceutík. Ocenení boli za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze. Molekuly, ako sú aminokyseliny, existujú v dvoch zrkadlových variantoch, ale v proteínoch v bunkách sa nachádza iba jedna z nich. Tento jav, známy ako homochiralita, bol vyriešený vďaka práci Kagana a Soaia, ktorí vyvinuli chemické reakcie umožňujúce spontánny vznik homochirality. Kagan je emeritným profesorom na Université Paris-Saclay, zatiaľ čo Soai pôsobí na Tokijskej univerzite vedy. Soai označil deň oznámenia za jeden z najvzrušujúcejších vo svojom živote. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril Kaganovi gratuláciu a označil jeho úspech za zdroj národnej hrdosti. Chirálna záhada bola prirovnaná k výrobe kľúčov, kde iba jeden variant pasuje do zámku. Nesprávny variant môže spôsobiť problémy, ako ukázal škandál s thalidomidom v 50. a 60. rokoch. Práca Kagana a Soaia je zásadná pre kontrolu, ktorá 'ruka' molekuly sa vytvorí, čo je dôležité pre výrobu liekov, chutí a vôní. V 80. rokoch Kagan našiel spôsob, ako manipulovať chemické reakcie na vytvorenie nadbytku jedného zrkadlového variantu. Soai v roku 1995 publikoval prácu o prvej chemickej reakcii s potenciálom byť homochirálna a v roku 2003 dosiahol úspech. Soaiova reakcia je považovaná za jeden z najelegantnejších chemických experimentov. Kagan už raz o Nobelovu cenu prišiel, keď v roku 2001 ocenenie získali iní vedci za prácu v asymetrickej katalýze, čo vyvolalo kontroverzie. Cenu za chémiu nasledovala cena za fyziku pre belgického fyzika Francisa Halzena a cena za medicínu pre Karla Deisserotha a nemeckých vedcov. Literárna cena bude oznámená vo štvrtok a cena za mier v piatok. Nobelova sezóna sa uzavrie cenou za ekonómiu 12. októbra.