Deň samizdatu, ktorý sa každoročne pripomína 12. októbra, bol zaradený medzi slovenské pamätné dni v novembri 2020. Tento deň vzdáva hold tým, ktorí počas komunistického režimu riskovali perzekúcie za uplatňovanie svojich základných práv a slobôd. V socialistickom Československu bolo vydávanie samizdatov považované za protizákonnú činnosť, no napriek tomu v rokoch 1970 až 1989 vzniklo minimálne 13 miliónov strán slovenského samizdatu.

Autori a šíritelia samizdatu čelili tlaku Štátnej bezpečnosti, vrátane domových prehliadok, konfiškácií, výsluchov a sledovania. Najznámejším prípadom je Ivan Polanský, odsúdený v roku 1988 na štyri roky väzenia. Deň samizdatu sa prvýkrát oficiálne pripomínal v roku 2021, pričom dátum 12. október odkazuje na rok 1988, keď 92 disidentov podpísalo vyhlásenie na podporu Polanského.

Samizdat umožňoval šírenie textov autorov, ktorým bolo zakázané publikovať verejne. Komunistická cenzúra likvidovala myšlienkovú pluralitu, čo viedlo k vzniku nezávislej literatúry šírenej občianskou svojpomocou. Na Slovensku bol výrazne zastúpený náboženský samizdat, s viac ako 20 časopismi vydávanými katolíckym disentom.

Prvé slovenské literárne samizdaty mali formu zborníkov, ako napríklad The Nace či Trinásta komnata. V 80. rokoch sa literárny samizdat rozšíril aj do Bratislavy. Český samizdat bol rôznorodejší, čo súviselo s Chartou 77, no aj slovenský samizdat predstavoval významnú občiansku aktivitu.

Podľa Pavla Hrica, riaditeľa košického Múzea obetí komunizmu, samizdat zohral dôležitú úlohu v čase neslobody. Múzeum zriadilo knižnicu samizdatu a organizuje workshopy na túto tému. Koncom októbra 2026 otvorí múzeum výstavu Knižný samizdat v Univerzitnej knižnici v Bratislave, kde predstaví 22 autorov a ich diela.