Medzinárodný menový fond (MMF) varoval, že nízkopríjmové rozvojové krajiny čelia neúmerným dopadom energetickej krízy spôsobenej vojnou v Iráne. Mnohé z nich nemajú inú možnosť, než znížiť výdavky, alebo čeliť reštrukturalizácii dlhu. Na výročnom stretnutí organizácie v Bangkoku zástupkyňa riaditeľa výskumu MMF Petya Koeva Brooks uviedla, že krajiny s vysokým dlhom a závislé na dovoze ropy čelia najhorším dôsledkom krízy.

"Po rokoch globálnych ekonomických šokov sa úroveň dlhu výrazne zvýšila a inflácia sa stala problémom," povedala Brooks. Konflikt medzi USA a Iránom zvýšil ceny energií, keďže Teherán obmedzil dodávky ropy a plynu. Tieto ceny ovplyvňujú aj ďalšie komodity, vrátane hnojív.

MMF vyzval krajiny, aby poskytovali cielené dotácie a pracovali na obnove fiškálnych rezerv a riešení rastúceho dlhu. Podľa MMF sú najzraniteľnejšie krajiny, ktoré sú čistými dovozcami ropy a nie sú zapojené do investičného boomu v oblasti umelej inteligencie.

Brooks dodala, že mnohé nízkopríjmové krajiny sú v dlhových problémoch a mali by zvážiť reštrukturalizáciu dlhu. "Ak dlh nie je udržateľný, je lepšie ho riešiť včas, aby sa predišlo vyšším nákladom v budúcnosti," uviedla.

MMF vo svojej správe o svetovom hospodárskom výhľade zvýšil prognózu globálneho rastu pre rok 2026, pričom pokročilé ekonomiky ťažia z investícií do umelej inteligencie. Rast je však nerovnomerný v závislosti od vystavenia vojne a integrácie do AI dodávateľských reťazcov.

Klimatické riziká sú ďalšou kľúčovou témou správy, pričom niektoré efekty intenzívneho fenoménu El Niño už ovplyvnili ceny potravín. "Máme výrazný nárast cien nápojov a ryže," povedala Brooks. El Niño zvyšuje teploty morí v tropickom Pacifiku, čo môže zvýšiť riziko sucha a záplav a zhoršiť globálne otepľovanie.