Faktické odňatie dávky v hmotnej núdzi za nesplnenie aktivizačných povinností zasahuje do základného práva na pomoc v hmotnej núdzi a porušuje ľudskú dôstojnosť. Uviedol to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý v tejto veci doručil Ústavnému súdu SR nezávislé a odborné stanovisko. Ombudsman reaguje na podanie skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí napadli na ústavnom súde súlad právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi s ústavou a medzinárodnými zmluvami. Podľa Dobrovodského sú tieto ustanovenia protiústavné, pretože podmieňujú poskytnutie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky splnením aktivizačných prác, čím degradujú ľudskú dôstojnosť na nástroj sociálnej politiky.
„Zákonodarca má bez pochybností oprávnenie motivovať príjemcov dávok k aktívnej participácii napríklad na komunitnom živote. Napriek tomu som identifikoval ústavnoprávny problém, ktorý nastáva v momente, keď sankcia za nesplnenie aktivizačnej povinnosti zasahuje do samotného existenčného minima,“ skonštatoval verejný ochranca práv. Upozornil, že ak štát viaže zabezpečenie základných životných podmienok na výkon práce, používa existenčnú odkázanosť človeka ako prostriedok na vynútenie správania.
Súčasná právna úprava podľa ombudsmana klesla pod hranicu ústavnej prípustnosti z minulosti. Hoci suma dávky pre samostatne posudzovanú osobu vzrástla na súčasných 89,70 eura mesačne, tento nárast výrazne zaostáva za vývojom priemernej i minimálnej mzdy a inflácie za rovnaké obdobie.
Problémom je podľa Dobrovodského aj kolektívna povaha sankcií. Keďže sa domácnosť posudzuje ako celok, nesplnenie povinnosti jedným členom má priamy finančný dosah na všetkých ostatných členov domácnosti, ktorí sa nedopustili žiadneho porušenia. Ostatní sú tak podľa neho degradovaní na objekt sankčného mechanizmu v rozpore s ústavou.
Človeku, ktorý môže pracovať, no odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, je krátená alebo prichádza o dávku v hmotnej núdzi. Cieľom podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) nie je ľudí okamžite trestať, ale najmä ich zamestnať. Prvé výsledky podľa neho ukazujú, že opatrenie v praxi funguje. Ide o iniciatívu Práca namiesto dávok, legislatívny projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra 2025.
Odňatie dávok v hmotnej núdzi môže narušiť ľudskú dôstojnosť, tvrdí ombudsman
Rýchly súhrn
- Ombudsman Dobrovodský poslal Ústavnému súdu SR nezávislé odborné stanovisko k úprave pomoci v hmotnej núdzi.
- Podľa neho podmieňovanie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky aktivizačnými prácami môže byť protiústavné a degradovať ľudskú dôstojnosť.
- Upozorňuje, že sankcia za nesplnenie povinnosti môže zasiahnuť až do existenčného minima.
- Kritizuje kolektívnu povahu sankcií, keď nesplnenie povinnosti jedným členom domácnosti finančne dopadá na všetkých.
- Minister práce Erik Tomáš uvádza, že cieľom iniciatívy „Práca namiesto dávok“ je ľudí zamestnať; projekt má platiť od 1. septembra 2025.
Zobraziť rýchly súhrn Schovať rýchly súhrn
Rýchly súhrn
- Ombudsman Dobrovodský poslal Ústavnému súdu SR nezávislé odborné stanovisko k úprave pomoci v hmotnej núdzi.
- Podľa neho podmieňovanie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky aktivizačnými prácami môže byť protiústavné a degradovať ľudskú dôstojnosť.
- Upozorňuje, že sankcia za nesplnenie povinnosti môže zasiahnuť až do existenčného minima.
- Kritizuje kolektívnu povahu sankcií, keď nesplnenie povinnosti jedným členom domácnosti finančne dopadá na všetkých.
- Minister práce Erik Tomáš uvádza, že cieľom iniciatívy „Práca namiesto dávok“ je ľudí zamestnať; projekt má platiť od 1. septembra 2025.