Dunajská Streda zvíťazila v Žiline a upevnila si vedenie v Niké lige

Prezident Emmanuel Macron v nedeľu ostro kritizoval "neviazané" násilie, ktoré vypuklo počas protestov proti životným nákladom vo Francúzsku. Polícia sa stretla s demonštrantmi a rabovačmi v nových zrážkach v Paríži. Podľa ministerstva vnútra bolo v sobotu zatknutých takmer 2 400 ľudí počas nepokojov, ktoré predstavovali jedno z najhorších mestských násilností vo Francúzsku za posledné roky. Takmer 1 000 policajtov a žandárov bolo zranených, z toho sedem vážne. Macron vo svojom prejave k národu uviedol, že miestne úrady budú môcť v prípade potreby zakázať určité zhromaždenia v nasledujúcich dňoch. Neoznámil však drastické opatrenia ako vyhlásenie výnimočného stavu alebo zákaz vychádzania. "Dnes večer všetci cítime hnev a hanbu," povedal Macron o devastácii spôsobenej protestmi, ktoré zahŕňali vypálenie radníc a poškodenie stoviek podnikov. Zdôraznil potrebu rozlišovať medzi protestujúcimi s "legitímnymi požiadavkami" a tými, ktorí "ničili, rozbíjali a rabovali". Macron prisľúbil, že úrady budú "nekompromisné" voči "agitátorom z ultraľavicových skupín, ku ktorým sa pridali mnohí delikventi", ktorí "rozpútali neviazané násilie v našich mestách". Podľa novinárov AFP polícia v nedeľu použila slzotvorný plyn a omračujúce granáty proti stovkám ľudí zhromaždených na parížskom námestí po výzvach na sociálnych sieťach na nepovolené zhromaždenie. Polícia zatkla 42 ľudí, pričom na námestí Republique bolo vyplienených najmenej päť obchodov. V juhovýchodnom meste Lyon polícia bojovala s mladíkmi, ktorí sa pokúsili vyplieniť luxusný obchod s oblečením. Nepokoje sa odohrali len niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami, v ktorých centristický Macron nemôže opäť kandidovať a Marine Le Pen, krajne pravicová kandidátka strany Národné zhromaždenie, je vysoko v prieskumoch. Le Pen uviedla, že nepokoje ukazujú, že Macronova administratíva je "vyčerpaná a dezorientovaná". Jean-Luc Melenchon, líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko, ktorý tiež kandiduje na prezidenta, varoval, že krajina by mohla smerovať k "udalostiam, ktoré sa nakoniec stanú nekontrolovateľnými". Macron povedal, že "naša krajina si zaslúži dôstojné prezidentské voľby", ktoré budú poznačené debatami "s politickými stranami, nie na uliciach s násilím". Sobotné protesty spojili odbory, hnutie Žlté vesty, ktoré otriaslo prvými rokmi Macronovho prezidentstva, a študentov, ktorí protestovali posledné týždne, v prejave hnevu nad životnými nákladmi a vyhliadkami pre mladých ľudí. S obrazmi horiacej francúzskej radnice a rabovania obchodov, ktoré obleteli svet, sa do debaty zapojil aj americký prezident Donald Trump, ktorý obvinil imigráciu z nepokojov. Macron prisľúbil, že vysokí predstavitelia "budú prijímať rozhodnutia v koordinácii s primátormi na ochranu našich miest, verejných budov a podnikov". Uviedol, že podniky, ktoré utrpeli škody, budú podporené a prisľúbil "úplnú transparentnosť" ohľadom reakcie bezpečnostných síl na protesty. Niektorí opoziční politici už vyzvali na odvolanie ministra vnútra Laurenta Nuneza. Macron uviedol, že požiadal Nuneza, aby "vyvodil všetky potrebné závery", najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie spravodajských informácií a predvídanie, a dodal, že očakáva "jasné odpovede". "Je to, akoby sme mali vojnu," povedal 78-ročný obyvateľ Paríža Mehmet Ozeden pre AFP uprostred spálených barikád z protestov. Mesto Limoges prišlo o svoju radnicu z 19. storočia, ktorú podľa miestneho prefekta Mauricea Barateho úmyselne zapálila "divoká horda". V Lyone bola počas protestov zapálená turistická kancelária v centre mesta uprostred viacerých zrážok a rabovania. V južnom meste Saint-Etienne prišiel 17-ročný chlapec o pravú ruku po zásahu granátom na kontrolu davu. V Mulhouse prišla 17-ročná dievčina o oko, uviedli prokurátori.