Dva vážne incidenty za posledný mesiac vyvolali na Slovensku diskusie o tom, či sú deti a učitelia v školách v bezpečí. Po útoku v Staškove v okrese Čadca z 29. septembra, kde 13-ročný žiak smrteľne zranil učiteľku a spolužiačku, pred niekoľkými dňami sudca v Košiciach vzal do väzby 15-ročného mladíka preto, že sa v Reedukačnom centre Bankov opakovane vyhrážal učiteľovi usmrtením.

Ministerstvo školstva, Košický samosprávny kraj (KSK), centrá poradenstva a prevencie (CPP) i vedenie košických základných a stredných škôl začali v tejto súvislosti vyhodnocovať a prijímať bezpečnostné aj preventívne opatrenia. Odborníci z radov psychológov navyše radia všímať si varovné príznaky, náhle zmeny správania, sociálnu izoláciu, či zaujatie detí násilným obsahom na sociálnych sieťach. 

Kým ministerstvo po útoku v Staškove začalo rozosielať školám odporúčania na včasné zachytenie rizikového správania, Košický samosprávny kraj (KSK) avizuje systematické vzdelávanie pedagógov či organizovanie kurzov sebaobrany. Mesto Košice ako zriaďovateľ základných škôl sa však na naše otázky k téme ani doteraz nevyjadrilo. 

Ako sme sa dozvedeli, v utorok 13. októbra Magistrát zvolal stretnutie riaditeľov škôl a členov podporného tímu s vedúcou oddelenia školstva a zástupcami neziskovej organizácie Bezpečný prístav na tému „Všimni si u žiaka niečo z toho…“.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ 

S problémovými žiakmi pracujú

Riaditeľka Základnej školy (ZŠ) Staničná Eva Pillarová, ktorej školu navštevuje 787 detí, necíti, že by bola bezpečnosť žiakov a učiteľov ohrozená. Škola má vrátničku, kamerový systém smerom vonku, zamyká brány aj vnútorné dvere a zamestnanci robia pravidelné hliadky. Na ZŠ Staničná okrem toho pôsobí sedemčlenný podporný tím (psychologička, špeciálni pedagógovia, asistenti vyučovania), ktorý vedie databázu problémových žiakov a pravidelne s nimi pracuje.

Spúšťačom problémového správania podľa riaditeľky môže byť najmä menej stabilné a menej podporné rodinné prostredie, napríklad pri rozvodoch, kedy sa dieťa cíti osamelo. Na druhom stupni zároveň škola zaviedla ranné odovzdávanie a zamykanie mobilov až do konca vyučovania, vďaka čomu sú žiaci sústredenejší a cez prestávky sa socializujú pri stolnom futbale či spoločenských hrách.

Uteč, skry sa a bojuj

Odlišná situácia je na ZŠ Považská. Ako uviedla zástupkyňa riaditeľa, škola aktuálne nemá interného psychológa, iba špeciálnu pedagogičku a asistentov učiteľa zameraných v rámci inklúzie na poruchy učenia. V prípade potreby kontaktujú školského psychológa z poradne v Zuzkinom parku, čo si však vyžaduje oficiálnu žiadosť a súhlas rodiča. V pavilónovej škole sprísnili režim už počas kovidu, návštevy sa hlásia na vrátnici a pavilóny sa po každej prestávke zamykajú. 

Personál tiež začiatkom školského roka, ešte pred útokom v Staškove, prvýkrát absolvoval so štátnou políciou školenie „Uteč, skry sa a bojuj“, ktoré zástupkyňa ocenila aj pre praktický život. Na škole s prevahou chlapcov zameraných na ľadový hokej sa podľa jej slov konflikty občas prenášajú zo šatní a z ľadu, no k fyzickému útoku ani noseniu zbraní nikdy nedošlo. 

Ako vyplýva z odpovedí pedagógov, ktorých sme oslovili, vo všeobecnosti obavy zo strany rodičov či žiakov neevidujú. Učiteľ z jednej z košických škôl, ktorý si prial ostať v anonymite, však upozorňuje, že uzamykanie budov pri hrozbe zvnútra veľmi nepomôže. 

Župa chystá kurzy sebaobrany

Otázky bezpečnosti sú témou aj na stredných školách v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Podľa hovorkyne župy Kataríny Strojnej sa týmto otázkam venujú dlhodobo a systematicky. 

Spolupracujú prostredníctvom preventívnych programov s odborníkmi, psychológmi aj Policajným zborom SR. Kraj v tejto súvislosti predstavil aj projekt Krajského centra bezpečnosti (KCB). „Súčasťou aktivít KCB budú aj kurzy osobnej bezpečnosti a sebaobrany pre zamestnancov škôl. Ich cieľom nie je vyvolávať strach ani vytvárať pocit ohrozenia. Naopak, chceme posilniť sebadôveru, schopnosť zachovať si rozvahu a pripravenosť zvládať náročné situácie s pokojom a rozumom,“ uviedla Strojná v oficiálnom stanovisku župy.

V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je spolu 54 stredných škôl. Z ich údajov vyplýva, že vlastného interného školského psychológa má aktuálne 49 z nich (90,7 %). Plnohodnotným školským podporným tímom v zložení školský psychológ, špeciálny pedagóg a sociálny pedagóg však disponuje len jediná škola. Aspoň dve z týchto odborných pozícií sú zastúpené v 12 školách (22,2 %). Väčšina týchto pozícií je financovaná zo štátneho rozpočtu, pričom v prípade potreby zabezpečuje KSK dlhodobé dofinancovanie najmä na menších školách.

V aktuálnom školskom roku 2026/2027 majú župné školy zabezpečiť vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a zvládania krízových situácií. KSK v spolupráci s Úradom pre prevenciu kriminality Ministerstva vnútra SR a centier poradenstva a prevencie posúva prevenciu od jednorazových prednášok k systematickej príprave. 

Víziou kraja je nastaviť jednotný minimálny štandard postupu od rozpoznania varovných signálov a prvej reakcie pedagóga až po zapojenie podporného tímu a odbornú intervenciu.

 

Kontrasty na stredných školách

Oslovení riaditelia košických stredných škôl deklarujú nastavené bezpečnostné mechanizmy, pohľad z praxe však odhaľuje aj obavy pedagógov. Riaditeľ Strednej priemyselnej školy (SPŠ) elektrotechnickej Štefan Krištín uviedol, že škola po incidente v Staškove dostala 2. októbra 2026 Newsletter z ministerstva školstva. „Pre pedagogických zamestnancov pripravujeme v úzkej spolupráci s policajným zborom Košice inštruktáž na tému Uteč - skry sa - bojuj‘,“ priblížil Krištín. 

Škola s viac ako 100 zamestnancami a 840 žiakmi neeviduje spätnú väzbu o zníženom pocite bezpečia v škole ani na internáte a jej potreby dostatočne pokrýva školský podporný tím pod vedením školskej psychologičky. Na otázku, či sa zamestnanci cítia v bezpečí, riaditeľ uviedol, že takúto „anketu“ zatiaľ nerobili a jednoznačnú odpoveď nie je možné dať. Na otázku o zavedení vlastných opatrení po incidente v Staškove neodpovedal.

Riaditeľ SPŠ strojníckej Rastislav Friga potvrdil komunikáciu so zriaďovateľom, aktívnu prácu podporného tímu so študentmi aj rodičmi a myslí si, že zamestnanci sa cítia bezpečne. Rodičia podľa neho nemali pocit, že by sa študenti cítili málo bezpečne. „Škola má zavedené opatrenia od začiatku, je zabezpečená monitorovacím systémom, má len jeden vchod a jeden východ, pričom pedagógovia majú rozdelené služby a cudzí ľudia sa do areálu nedostanú," uvádza Friga. Dodal, že náznak rizikového správania na škole nemali. Zdôraznil, že základom je podľa jeho názoru prevencia.

Kto pomoc potrebuje, ten ju často nevyhľadá 

V priamom kontraste s vyjadreniami riaditeľov je svedectvo učiteľa z jedného z košických gymnázií, ktorého identitu redakcia pozná, no želal si zostať v anonymite. „Podľa mňa na tom nezáleží, keď už raz má študent niečo v skrinke mesiac, neodradí ho to od útoku.  Mám študentov, ktorí ma určite nemajú radi a predpokladám, že nie sú duševne celkom v poriadku. Tieto prípady aj tak za psychológom nechodia a ak by aj chceli, rodičia sú skoro vždy proti,“ opísal situáciu učiteľ.

Doplnil, že hoci deti za psychologičkou chodia s rôznymi problémami dosť, práve tí, čo niečo vystroja, za ňou často nikdy neboli. Škola má podporný tím a učitelia absolvovali s políciou dve veľmi dobre hodnotené školenia – jedno teoretické o zákonoch a kyberšikane a druhé s praktickými ukážkami a nácvikom. 

Školenie pre deti zatiaľ odkladajú z obavy, že rodičia sa môžu sťažovať na stresovanie detí praktickými ukážkami. „Minimálne viem ako zakročiť v stresovej situácii, ale či by som to v tej chvíli aj duchaprítomne urobil, to neviem predpokladať,“ skonštatoval učiteľ. Dodal, že nemá strach z agresie študentov na hodinách, kde si to nedovolia, ale skôr má obavy mimo školy z tých, ktorí jeho predmet neznášali a dostávali zlé známky.

Odborníci: Rozhoduje systém prevencie

Riaditeľka a psychologička CPP na Zuzkinom parku 10 v Košiciach Martina Trebuňáková a psychologička Zita Haklová pre Naše Košice uviedli, že neexistujú oficiálne štatistiky o tom, koľkým tragédiám sa podarilo zabrániť, ani o celoslovenskom náraste falošných hrozieb. Zdôrazňujú však, že vrátnik ani psychológ sami osebe bezpečnosť nezaručia. Tú podľa nich tvorí celý systém: kontrola vstupu, funkčný návštevný poriadok, vyškolení zamestnanci, dostupná odborná podpora, pravidelné nácviky a krízový plán. V krízovej situácii odporúčajú zachovať pokoj, neeskalovať konflikt, postupovať podľa interných plánov a bezodkladne privolať pomoc.

Kľúčovú rolu však podľa odborníčok zohráva najmä rodina a budovanie psychologického bezpečia. „V prostredí a vzťahoch, kde sa cítime prijatí, vypočutí a rešpektovaní, nemáme pocit ohrozenia a ani potrebu byť hrozbou,“ uvádzajú Trebuňáková a Haklová. Prevencia presahuje rámec škôl a rodín a je témou spoločenskou a politickou, uviedli. 

„V digitálnom priestore nemá byť cieľom sledovanie každého kroku dieťaťa, ale dôvera a všímanie si náhlych zmien správania, zaujatia násilným obsahom, opakovaných vyhrážok či sociálnej izolácie," upozorňujú. Pri deťoch je potrebné budovať kultúru vzájomnej zodpovednosti namiesto kultúry udávania, aby nahlásenie znepokojujúcej situácie dôveryhodnému dospelému nevnímali ako „žalovanie“, ale ako starostlivosť o bezpečie spolužiakov.

Odporúčania ministerstva pre školy

Tieto princípy reflektuje aj e-mail, ktorý ministerstvo školstva rozoslalo školám hneď po útoku v Staškove. Odporúča v ňom sprístupniť kontakty na príslušné CPP všetkým zamestnancom, citlivo si všímať zmeny v správaní žiakov, vrátane tých, ktorí ťažkosti neprejavujú otvorene, a v prípade rizikových prejavov aktívne kontaktovať CPP.

Pri podozrení na závažné rizikové prejavy má škola situáciu dôkladne posúdiť, zistiť, či ide o opakujúci sa prejav, zohľadniť rizikové aj ochranné faktory a podľa potreby zapojiť CPP, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo kontaktného policajta. 

Školy majú o identifikovaných žiakoch informovať školský podporný tím, nastaviť opatrenia, informovať zákonného zástupcu a zabezpečiť, aby mal každý ohrozený žiak v škole dôveryhodnú dospelú, takzvanú vzťahovú osobu, napríklad triedneho učiteľa či člena podporného tímu, na ktorú sa môže obrátiť.

text: Monika Ištvánová

ilustračné foto: TASR - Jakub Kotian