Globálne záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov zaostávajú za cieľmi Parížskej dohody, čo podľa OSN smeruje k otepleniu o 2,6 °C do konca storočia. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) poukazuje na rozdiel medzi rétorikou a skutočnými činmi v boji proti globálnemu otepľovaniu, čo predstavuje výzvu pre politických lídrov na nadchádzajúcom klimatickom summite COP31.

Aj keby krajiny splnili svoje najnovšie klimatické záväzky, teploty by mohli stúpnuť o 2,6 °C nad predindustriálne úrovne do roku 2100, uvádza sa v správe Emissions Gap Report. To by prekročilo historický cieľ z Paríža, ktorý sa snaží udržať oteplenie pod 2 °C a ideálne na 1,5 °C. Možnosť udržať oteplenie na 1,5 °C bola podľa správy stratená kvôli desaťročiam nedostatočných opatrení.

Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že svet už nemôže zabrániť prekročeniu hranice 1,5 °C, pričom dôsledky sú už teraz ničivé. "Smrteľné povodne, brutálne vlny horúčav, požiare, straty na životoch, oslabené ekonomiky a prehlbujúce sa nerovnosti," varoval Guterres.

Celkové emisie skleníkových plynov v roku 2025 zostanú na úrovni rekordných hodnôt z roku 2024. Emisie uhlíka z uhlia, ropy a plynu mierne vzrástli v roku 2025. Guterres zdôraznil potrebu okamžitých a hlbokých škrtov, ale namiesto toho "emisie zostávajú na rekordných úrovniach".

Súčasné politiky by mohli viesť k otepleniu o 2,8 °C. Vedci varujú, že každá desatina stupňa nad 1,5 °C zvyšuje riziko extrémnych poveternostných udalostí a nezvratných zmien na planéte.

G20 je zodpovedná za tri štvrtiny globálnych emisií, pričom Guterres vyzval všetky krajiny, najmä veľkých znečisťovateľov, aby konali viac. Najnovší výhľad UNEP je horší ako minuloročný kvôli formálnemu odstúpeniu USA od Parížskej dohody a revíziám historických emisií.

Medzi šiestimi najväčšími znečisťovateľmi sa v USA, Indonézii a Číne očakáva nárast emisií, zatiaľ čo v Indii, Rusku a EÚ pokles. Najväčší nárast bol zaznamenaný v USA, poháňaný vyšším dopytom po elektrine a oživením výroby energie z uhlia.

USA sú druhým najväčším znečisťovateľom na svete, za Čínou. Prezident USA Donald Trump označil klimatickú zmenu za podvod a podporil produkciu fosílnych palív.

Výkonná tajomníčka UNEP Inger Andersenová uviedla, že žiadna krajina nie je chránená pred klimatickými zmenami a ich dopady sa prejavujú na celom svete.

Správa načrtáva scenár s 50-percentnou šancou na zníženie globálneho otepľovania späť na 1,5 °C do roku 2100, čo by si vyžadovalo okamžité zníženie emisií o šesť percent ročne do roku 2035.

Niektoré rozvojové krajiny obviňujú väčších znečisťovateľov z opustenia cieľov Parížskej dohody a očakáva sa konfrontácia na COP31. "Toto je historické zlyhanie politického vedenia," povedal Mohamed Adow z Power Shift Africa.

Guterres súhlasil, že existuje "medzera v klimatickom vedení", ale prekročenie 1,5 °C "nie je kapitulácia".