Komplexná obnova Urbanovej veže v Košiciach sa dostala do celoslovenského najužšieho výberu vo výročných cenách časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2025.
Pamiatkový úrad SR v spolupráci so Slovenským národným múzeom ju počas slávnostného udeľovania cien zaradil medzi tri najlepšie projekty Slovenska v kategórii Obnova – adaptácia po ukončení náročného reštaurátorského procesu z rokov 2020 až 2025. „Je to prestížne ocenenie obrovskej snahy a úsilia, pri ktorom sa spojila cirkev ako vlastník, neziskový sektor, štát, samosprávy a najmä široký tím výskumníkov, pamiatkarov a reštaurátorov,“ uviedol Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach. Celkové náklady na obnovu presiahli 1,4 milióna eur.
Najstarší artefakt v meste
Košická pamiatka vo vlastníctve rímskokatolíckej farnosti Dómu sv. Alžbety uspela v konkurencii približne stovky návrhov z celého Slovenska vďaka odbornej záchrane historických fasád, unikátnych náhrobných kameňov a verejnému sprístupneniu s prvou prezentáciou v januári 2026.
Reštaurátorské práce nepriniesli len obnovu budovy, ale aj záchranu vzácnej zbierky 36 kamenných náhrobkov košických mešťanov zo 14. až 17. storočia. Tieto kamene, z ktorých viaceré zdobia latinské a nemecké nápisy či erby, sú umiestnené v presklenej arkádovej chodbe veže.
Najväčšou kuriozitou i vzácnosťou zbierky je podľa pamiatkarov takzvaný rímsky kameň z 3. storočia. Považuje sa za najstarší opracovaný kamenný artefakt na území mesta. „Predpokladá sa, že stáročia ležal zakopaný v zemi v blízkosti bronzových a medených predmetov, vďaka čomu pravdepodobne získal špecifické sfarbenie pripomínajúce medenú krustu. Aby sa predišlo poškodeniu týchto vzácnych kameňov dažďom a vlhkosťou, farnosť ich po očistení dala ochrániť špeciálnym presklením," vysvetľuje Gembický.
Koniec mýtu o gotike
Komplexné bádanie počas obnovy prepísalo aj samotné dejiny tejto ikonickej pamiatky. Dlhé desaťročia, na základe výskumu z roku 1968, prevládal názor, že veža je gotickou stavbou z konca 14. storočia. Nový architektonicko-historický výskum architekta Jána Krcha a posudok dendrochronológa (odborník, ktorý určuje presný vek dreva - pozn. red.) Tomáša Kyncla však tento mýtus vyvrátili.
Odborníci potvrdili staršie teórie z prvej polovice 20. storočia, že v skutočnosti ide o renesančnú stavbu z roku 1628. Jedným zo svedectiev je zachovaný vstupný portál s erbom mesta a letopočtom, ktorý pochádza práve z tohto obdobia. Gotické okná na najvyššom poschodí označil Krcho len za prežívanie starších stavebných foriem v neskorších storočiach.
Záhady a ojedinelé nálezy
Obnova pamiatky definitívne objasnila aj viaceré historické záhady. Priestor pod strechou zdobia zachované sgrafitá - ozdobné maľby v omietke zo všetkých strán veže. Obsahujú portréty, ktoré pamiatkari popisujú ako „imaginárne hlavy bojovníkov, kráľov či cisárov“. Ich presný význam však pre bádateľov zostáva aj nateraz nerozlúšteným tajomstvom.
Medzi historickými kameňmi zabudovanými do stien fasády sa podarilo zreštaurovať aj fragment stredovekého detského súsošia. Zobrazuje Ježiška a Jána Krstiteľa, pričom podľa odborníkov ide o jediné zachované súsošie tohto druhu z obdobia stredovekých Košíc.
Financovanie náročnej záchrany
Záchrana zvonice, ktorá po stáročia slúžila ako komunikačná centrála mesta a v roku 1966 vyhorela, si vyžiadala celkové náklady vo výške 1 425 724 eur. Podľa údajov od projektovej manažérky Márie Bartkovej z neziskovej organizácie Perly Gotickej cesty pochádzala najväčšia časť zdrojov z programu cezhraničnej spolupráce (takmer 596 tisíc eur) a z dotačného programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom (350 tisíc eur).
Zaujímavosťou obnovenej veže je aj príležitostná slávnostná možnosť ručného zvonenia na replike zvona Urban. „Tým sa posilnila aj pozícia tradičného ručného zvonenia ako nášho celoslovenského nehmotného dedičstva ašpirujúceho do svetového zoznamu UNESCO,“ uviedol Gembický, ktorý sa ako pamiatkar kampanológ venuje tematike a ochrane zvonov i ručného zvonenia u nás.
Košice mali v súťaži silné zastúpenie aj vďaka viacerým ďalším nomináciám naprieč ostatnými kategóriami. Odbornú pozornosť si vyslúžilo múzeum Marathon-Point, expozícia Východoslovenskej galérie Komédia ducha, ako aj výstava venovaná Aline Ferdinandy.
Z radov pamiatkarov bola nominovaná kniha Zuzany Labudovej o meštianskom bývaní v Košiciach, ale aj rozhlasový pamiatkarsky cyklus podcastov o zvonoch. Ďalšie nominácie do mesta prinieslo oživenie tradície otvárania krídel hlavného dómskeho oltára, reštaurovanie a rekonštrukčná prezentácia stredovekého oltára Poslednej večere, či významný archeologický objav studne z halštatskej doby v mestskej časti Šebastovce.
text: Monika Ištvánová
foto: Krajský pamiatkový úrad Košice
