Košice a ich blízke okolie čelia najhoršiemu suchu od začiatku meteorologických meraní. V období od decembra 2025 do septembra 2026 spadla v regióne len približne polovica bežných zrážok.
Extrémne presušená pôda nedokáže vodu po daždi zadržať, v dôsledku čoho prichádzajú stromy pred blížiacou sa zimou o nevyhnutnú vlahu aj energiu. Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a botanik Robert Gregorek z UPJŠ upozorňujú, že situácia s vlahou je historicky najhoršia a vyžiada si zmeny v skladbe výsadby stromov.
Najhoršie sucho v histórii
Nedostatok zrážok od konca roka 2025 do súčasnosti hodnotí SHMÚ ako extrémny. V Košiciach napršalo za desať mesiacov iba 265 milimetrov zrážok, pričom do dlhodobého priemeru chýba ďalších 257 milimetrov. Ide o najnižšie úhrny za toto desaťmesačné obdobie od začiatku meraní, ktoré v Košiciach siahajú do roku 1881.
Aj v prípade príchodu zrážok presušená pôda nedokáže vodu optimálne absorbovať, uvádzajú odborníci z SHMÚ. Podľa nich trvá určitý čas, kým sa uvoľnia kapiláry, malé priestory v pôde, v ktorých sa zadržiava voda. Pri intenzívnom daždi prevláda povrchový odtok, voda nevsakuje do hĺbky a prevlhčí len vrchnú vrstvu. Koreňový systém tak nedokáže zabezpečiť zásobovanie vlahou ani živinami.
Stromy bez zásob energie
„Tento vývoj počasia dreviny zaskočil a ich kondíciu výrazne zhoršil,” hovorí botanik Robert Gregorek a dodáva, že sezóna 2026 prekonala všetky doterajšie rekordy. Nedostatok využiteľnej vlahy stromy riešili redukciou odparovacej plochy, čiže skorším zhadzovaním listov. Ide o normálnu reakciu, avšak práve v listoch prebieha fotosyntéza, vďaka ktorej si rastliny vytvárajú zásobné látky.
„Stromy ukončujú sezónu v oslabenom stave, pretože im pred mrazmi chýba voda aj zásobná energia vo forme cukrov," upozorňuje Gregorek s tým, že to priamo rozhoduje o ich odolnosti voči mrazu aj patogénom. V dôsledku sucha dnes podľa neho dochádza k úhynu aj pri dávno vysadených stromoch.
Vysoká klimatická záťaž si pri výsadbe vyžaduje kompromisy. „Pôvodná lipa malolistá v meste už trpí suchom, preto sa pristúpilo k výsadbe lipy striebristej, ktorá má pôvod na juhu Európy a lepšie zvláda sucho, exhaláty aj silné slnečné žiarenie," vysvetlil botanik. Odborníci dnes do miest odporúčajú prispôsobivé druhy z aridnejších (suchších) oblastí, ako sú teplomilné duby, ginko dvojlaločné či jaseňovec metlinatý.
Betónová zem trápi pestovateľov
Problémy s preschnutou zeminou v praxi potvrdzujú aj obyvatelia. Záhradkárka Mária opisuje pôdu ako tvrdú ako betón. „Potrebovali by sme pomalý a vytrvalý dážď, aby zem stihla premoknúť. Kto chce sadiť, musí rastlinám dodať vlahu,“ hovorí s tým, že kým staré stromy s hlbokými koreňmi vyzerajú zdravo, mladé dreviny je nutné intenzívne polievať.
„Na budúcu sezónu sa chystám tak, že k rastlinám vyrýpem jamky a budem ich polievať pomaly, aby to vsiaklo do hlbšej vrstvy,“ dodáva záhradkárka k plánovaným opatreniam.
Na extrémy reagujú aj v tokajskej oblasti. Kritickú situáciu v regióne potvrdzujú dáta SHMÚ, podľa ktorých spadlo v okolí Trebišova za desať mesiacov len 203 milimetrov zrážok, čo nedosahuje ani polovicu dlhodobého normálu.
Vinár Štefan Horník z Veľkej Tŕne upozorňuje na praskliny nielen v pôde, ale aj vnútri domov. Sucho obmedzilo rast viniča a spomalilo kvasenie muštov pre nedostatok živín, najmä dusíka. „Vinič rástol nad zemou menej ako minulý rok, predpokladám, že rovnako málo rástol aj do zeme. Ak by to bolo tri alebo štyri roky po sebe, tak budú kapať aj staršie rastliny,“ konštatuje Horník, ktorý mladý vinič počas leta polieval.
Súčasné podmienky si však podľa neho vyžadujú prechod k regeneratívnemu poľnohospodárstvu. „Nemôže sa orať hlboko, pôdu to vysušuje. Ak veľmi narušíme pôdu, tak ju zničíme,“ konštatuje vinár. Riešením je podľa neho zjari pôdu iba trochu poorať zvrchu, v lete nezasahovať a na zimu ju pokryť mulčom alebo slamou.
Šanca na normu 20 percent
Na vyrovnanie zrážkového deficitu by podľa SHMÚ muselo v Košiciach spadnúť počas októbra a novembra 348 milimetrov zrážok, v Trebišove až 376 milimetrov. Ústav však konštatuje, že takéto veľké množstvo zrážok za dva mesiace by mohlo mať nepriaznivé hydrologické dôsledky.
V najbližších dňoch sa pritom významnejšie úhrny neočakávajú a pôdne sucho sa bude prehlbovať. Prognóza na zimu je neistá, no na základe historických dát má východné Slovensko len 20-percentnú šancu, že na prelome jesene a zimy bude pôdna vlhkosť v norme alebo vyššia.
Ústav dodáva, že uplynulé dve zimy boli veľmi chudobné na sneh a zrážky, čo spôsobuje nízke stavy podzemnej vody. Ak by bola ďalšia zima opäť suchá, malo by to podľa nich veľmi nepriaznivé dopady na poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodný manažment v regióne.
text a foto: Monika Ištvánová
