Chcete zmeniť prácu a idete na pohovor. Záleží vám na tom, ako zapôsobíte na potenciálneho zamestnávateľa a či vás na základe vašich skúseností a vystupovania príjme. Máte prirodzený stres, ide predsa o veľa. Podobné emócie prežívajú aj hendikepovaní uchádzači – ibaže sú násobne vyššie.

Inclusive Hub

Aj preto vznikol formát cvičných pohovorov Inclusive Hub. Iba vlani si totiž na známom pracovnom portáli vytvorilo životopis viac ako 3000 ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. „Stále pribúdajú uchádzači, ktorí majú nejakú inakosť. Na našom podujatí, ktoré sa predtým konalo aj v Bratislave, máme 12 zamestnávateľov z celého regiónu a približne 30 ľudí s hendikepom. Cieľom je, aby si otestovali pracovný pohovor, pretože často ich na žiadny ani nepozvú. Dôvodom môže byť zdravotné znevýhodnenie alebo nedostatok pracovných skúseností,“ približuje Martina Čápová z Alma Career Slovensko.

Tento rok najčastejšie hendikepovaní záujemcovia reagujú na ponuky na predavačov, administratívnych pracovníkov, operátorov výroby a skladníkov. O svojom zdravotnom znevýhodnení však hovoriť nemusia. Pýtať sa naň nemôže podľa platnej legislatívy ani zamestnávateľ.  

„Istá miera transparentnosti je však určite v poriadku. Každý sa môže rozhodnúť, do akej miery bude o svojom zdravotnom znevýhodnení hovoriť, či už v životopise, alebo na pracovnom pohovore.  Odporúčame však, aby uchádzači vedeli požiadať o úpravy na pracovisku. Mali by vedieť povedať, že im vyhovuje napríklad menší kolektív, že sú citliví na senzorické podnety, radšej pracujú z domu alebo potrebujú skrátený pracovný úväzok,“ dopĺňa Čápová.

Nedajú im šancu

Martin Karen sa uplatnil napriek tomu, že mu chýbajú obe predlaktia. V súčasnosti pôsobí v poisťovni. No pohovory boli preňho náročné, hoci nikto nič nenaznačil. „Nikto to síce nepovie otvorene, ale z reči tela, z toho, ako sa človek pozerá a ako následne reaguje, možno vycítiť, že predsudky stále existujú. Musím povedať, že predsudky sú asi prirodzené. Máme ich všetci, aj ja,“ priznáva Martin.

Na to, aby na novom pôsobisku podal stopercentný výkon, potreboval iba prispôsobenú klávesnicu a myš. „Často sa stáva, že keď ľudia vidia niekoho, komu chýbajú končatiny, myslia si, že sa oňho bude treba viac starať a že mu bude potrebné veľa pomáhať. A práve preto mu potom nedajú šancu,“ myslí si Martin. Svojím pôsobením však potvrdzuje, že ide o mylnú predstavu.

Podpora inklúzie

Mária Mrážiková pracuje ako manažérka osobného rozvoja v Deutsche Telekom IT Solutions sídliacej v Košiciach. Ako hovorí, aj pre zamestnávateľov sú pohovory s hendikepovanými uchádzačmi výzvou. „Niektorí ľudia sa otvoria sami a chcú na rovinu povedať, aké majú očakávania, aké prekážky môžu mať a čo potrebujú v zamestnaní. Iní to nepriznajú, no často sa to počas pohovoru odhalí a ukáže sa, že existuje nejaký hendikep alebo bariéra. Musíme k tomu pristupovať veľmi citlivo. Samozrejme, v medziach zákona získavame len také informácie, ktoré nám legislatíva dovoľuje. Zároveň chceme kandidátom ukázať, že sa nemusia báť a môžu sa uchádzať o pozície na otvorenom trhu práce,“ zdôrazňuje Mrážiková.

Firmy sa však v súčasnosti boria s ekonomickými problémami, vysokými nákladmi a neprajným podnikateľským prostredím a nájsť si prácu v regiónoch východného Slovenska je ťažké aj pre zdravého uchádzača. „Zamestnávatelia, žiaľ, nie sú pripravení na prácu s človekom so zdravotným znevýhodnením. Veľakrát sa toho boja, pretože majú obavy, že ich to bude zaťažovať,“ hovorí Dagmar Kočiová, koučka v programe Inclusive Hub.

Prijatie hendikepovaného zamestnanca však podporuje inklúziu v celej spoločnosti. „Aj preto, že si ostatní zamestnanci uvedomia, že problémy, ktoré dennodenne riešia, nie sú až také veľké v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia so zdravotným znevýhodnením,“ dodáva Kočiová.

Na strane uchádzača o prácu to môže byť veľký obrat v živote. Nové pôsobenie a uplatnenie na trhu mu prináša väčšie sebavedomie aj radosť zo života. „Má zmysel, aby v každej firme pracoval aspoň jeden či dvaja takíto ľudia. Je to win-win situácia, z ktorej má osoh zamestnávateľ aj uchádzač o prácu,“ uzatvára Kočiová.

text a foto: Lukáš Mano