Francúzska polícia v sobotu použila slzotvorný plyn na rozohnanie protestujúcich, keď posilnila bezpečnostné opatrenia v hlavných mestách s cieľom zabrániť opakovaniu nepokojov z minulého týždňa. Demonštrácie sa konali po celej krajine na protest proti vysokým životným nákladom.

V juhovýchodnom meste Lyon polícia zasiahla proti približne 150 protestujúcim, ktorí sa pokúsili zablokovať cestu v blízkosti centra mesta, kde boli demonštrácie zakázané. Inde sa úrady a obchodníci pripravovali na možné nové násilnosti v uliciach.

V parížskej štvrti Bastille obchod s oblečením odstránil tovar z regálov a neďaleká reštaurácia bola zabarikádovaná, hoci zostala otvorená. Mnohé ďalšie obchody v hlavnom meste mali okná pokryté drevenými doskami. Louvre a múzeum Musee d'Orsay boli zatvorené.

Polícia pripravovala výstroj na miestach, ktoré minulý víkend zažili najväčšie násilnosti a rabovanie. Ministerstvo vnútra uviedlo, že bolo mobilizovaných 70 000 bezpečnostných pracovníkov na zvládnutie "vysokého" rizika násilia.

Minister vnútra Laurent Nunez v piatok vyhlásil, že nepokoje nebudú tolerované, pričom na sociálnych sieťach kolovali výzvy na násilie a rabovanie.

Napätie zvyšoval aj kongres strany Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej v meste Orleans, kde začala svoju kampaň pred voľbami na výber nástupcu prezidenta Emmanuela Macrona. Tisíce ľudí protestovali proti Le Penovej aj Macronovi, pričom skandovali heslá ako "Macron odstúp. Le Pen do väzenia".

Minulý víkend došlo k stretom medzi výtržníkmi a políciou, vandalizácii verejných budov a rabovaniu obchodov. Zatknutých bolo približne 2 700 ľudí a škody na majetku dosiahli stovky miliónov eur.

Macron pripísal najhoršie násilie "ultraľavicovým" skupinám, ktoré podľa neho chcú zvrhnúť republiku. Organizátori sobotňajších protestov obvinili Macrona a jeho vládu z ignorovania verejného hnevu nad rastúcimi nákladmi a podmienkami v školách.

Inflácia vo Francúzsku, podobne ako inde, vzrástla v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorú začal americký prezident Donald Trump a Izrael. Protesty sa konali aj v Taliansku, Belgicku, Španielsku a Portugalsku, pričom sa zameriavali na infláciu a problémy v školstve.

V Paríži boli ulice nezvyčajne tiché, mnohé obchody mali okná zabarikádované a niektorí väčší predajcovia varovali zákazníkov, že sú zatvorení. Polícia na poslednú chvíľu presunula pochod organizovaný odbormi z Bastille na východnú Porte d'Italie.

Odbory súhlasili s presunom, ale hnutie Žlté vesty, ktoré pred ôsmimi rokmi organizovalo protesty proti Macronovi, naznačilo, že sa nepodriadi. Macron a jeho vláda sa snažia rozlíšiť medzi legitímnymi požiadavkami protestujúcich a rabovaním, ktoré vypuklo na okraji demonštrácií minulú sobotu.

Súdy už poslali do väzenia 217 ľudí, z ktorých polovica bola prvýkrát odsúdená. Macron uviedol, že úrady akceptujú iba demonštrácie vedené odbormi a budú proti akýmkoľvek iným, ktoré považujú za "nelegitímne".

V Marseille boli všetky protesty zakázané, ale v piatok bolo oznámené, že odborová demonštrácia bude povolená na "výnimočnej" báze. Obmedzenia, vrátane úplných zákazov protestov v niektorých mestách, vyvolali kritiku.

Amnesty International odsúdila "sklony k autoritárstvu", pričom uviedla, že opatrenia ohrozujú právo na pokojné demonštrácie. "Polícia má zodpovednosť zabezpečiť, aby sa protesty mohli konať pokojne a bezpečne a zároveň chrániť verejnosť pred násilnými nepokojmi," povedala Eva Cosse, výskumníčka pre Európu z Human Rights Watch.