Východoslovenská galéria (VSG) otvorí v stredu 28. októbra 2026 o 18. hodine výstavu s názvom Tajnosť vzduchu, ktorá odprezentuje najmä kresliarsku tvorbu košického umelca Petra Sceranku. Galéria predstavila tento projekt v spolupráci s rodinou zosnulého autora s cieľom priblížiť jeho umelecké uvažovanie prepájajúce sochárstvo, maľbu a kresbu do jedného celku.
„Osobne je mi veľkou cťou mať možnosť kurátorovať výstavu Petra Sceranku vo Východoslovenskej galérii a touto cestou sa chcem poďakovať jeho rodine za dôveru a podporu, ako aj láskavú pomoc pri jej realizácii,“ uviedla kurátorka výstavy Lucia Gavulová.
Kresba ako priestorový prvok
Línia v Scerankovom podaní netvorí len obrys predmetov, ale predstavuje aktívny prvok vytvárajúci priestorové vzťahy a napätie. Z hľadiska techniky sa v dielach striedajú stopy grafitu, zmeny tlaku ruky a prerušenia línií, čím autor podľa podkladov výstavy zaznamenával čas a telesnú skúsenosť pri tvorbe.
Diela kombinujú figuratívne náznaky, abstraktné štruktúry a kolážové fragmenty. „Ide o tvorbu, ktorá je aj po 30 rokoch živá a autentická. Spôsob v geste vyjadriť pohyb, vibráciu a naznačiť dynamiku medzi videným a vnútorným je generačne prenosný,“ hovorí o diele vizuálny umelec Adam Macko.
Spolupráca s rodinou umelca
Výstavná architektúra je postavená na návrhu Scerankovho syna, architekta Matúša. Na koncepcii a umiestnení diel spolupracovali aj ďalšie autorove deti Pavla, Lucia a Zuzana. Súčasťou priestoru je otvorená konštrukcia z drevených profilov v tvare ľudskej hlavy, ktorá umožňuje vnímať kresby umiestnené na jej oboch stranách z rôznych uhlov.
Takéto intermediálne presahy sú charakteristické pre mnohých umelcov odmietajúcich oficiálne postupy a estetiky, pričom v tomto zmysle je podľa Adama Macka úplne prirodzené to aj takto inštalačne uchopiť. „Estetika autora je skôr subtilná, hĺbavá, skúmajúca. Preto je dôležité vidieť túto výstavu naživo ako autentický a nezameniteľný zážitok,“ vysvetľuje. Názov výstavy pritom odkazuje na konkrétnu kresbu z roku 1994, ktorá sa však na výstave nenachádza, keďže je v súkromnej zbierke. Táto absencia má podľa VSG symbolizovať neprítomnosť umelca.
Revolta voči dobovému režimu
Scerankove tvorivé ambície podľa kurátorky Gavulovej v minulosti narážali na dobové politické pomery, ktoré neboli naklonené slobodnému mysleniu. Vizuálny umelec Macko spresňuje, ako sa toto nastavenie premietalo priamo do výtvarnej praxe: „Tvorba vo verejnom priestore predstavovala spôsob vyrovnania sa s oficiálnymi štruktúrami abstraktnou organickou veľkoformátovou formou, ktorá umožnila preklenúť normalizačné vákuum. Toto spája mnohých autorov tejto generácie a dnes je predmetom znovuzhodnocovania teoretikov i laikov.“
Medzinárodné uznanie
Peter Sceranka (1955 – 1999) žil a tvoril v Košiciach. V rokoch 1976 až 1981 absolvoval štúdium v ateliéri figuratívneho sochárstva na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Charakteristické pre jeho tvorbu sú najmä veľkoformátové kresby z 90. rokov, v ktorých skúmal možnosti línie, objemu a vnútorného priestoru.
Za svoju prácu získal v roku 1992 prvú cenu za kresbu na medzinárodnom bienále umenia v Barcelone. Jeho dielo predstavuje osobitú polohu slovenského umenia konca 20. storočia, ktorá je dodnes nedostatočne reflektovaná. K dobiehaniu tohto dlhu sa vyjadruje aj Adam Macko: „Mantinely doby boli narysované pevne, takže ako u mnohých skvelých autorov dobiehame zameškané. To už je nejako samozrejmosťou našej kolektívnej pamäte. Podobné príbehy sa, bohužiaľ, píšu aj dnes a v tomto kontexte je dôležité v tejto snahe pokračovať.“
text: Monika Ištvánová
foto: Východoslovenská galéria (VSG), webumenia.sk
