Výsledky októbrových spojených volieb nepriniesli jednoznačné víťazstvo ani vláde, ani opozícii. Politické strany si však vyberajú také čísla, ktoré im umožňujú vyhlásiť víťazstvo, keďže máloktorý politik prizná prehru. Uviedol to Tomáš Jahelka z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Jahelka zdôraznil, že regionálne voľby majú vlastnú logiku a nie sú spoľahlivou predpoveďou parlamentných volieb. Krajské voľby potvrdili silu etablovaných regionálnych osobností, čo sa prejavilo obhájením funkcií všetkých ôsmich predsedov krajov. Komunálne voľby priniesli personálne zmeny, ale zásadný politický zvrat nenastal. Miestna politika má podľa neho vlastnú logiku a voliči sú často pragmatickejší ako politické strany.

Účasť vo voľbách zabezpečuje zvoleným predstaviteľom legitímny mandát, aj keď približne polovica voličov nehlasovala. Motiváciou k účasti býva najmä osobná znalosť kandidátov a miestne problémy. Pri krajských voľbách je prekážkou slabé povedomie o kompetenciách krajov.

V komunálnych voľbách rozhoduje predovšetkým osoba kandidáta, jeho dôveryhodnosť a výsledky práce, zatiaľ čo pri krajských voľbách má väčšiu váhu aj stranícka príslušnosť. Voliči dokážu rozlišovať medzi celoštátnou politikou a miestnymi pomermi, čo stranícke centrá nie vždy chápu.

Úspech nezávislých kandidátov odráža slabú dôveru v politické strany, ale nezávislosť nie je odborná kvalifikácia a niekedy je iba marketingovou značkou. Do budúcna budú rozhodujúce konkrétne problémy, ako doprava, bývanie a verejné služby. Strany musia ponúknuť kompetentných kandidátov, nezávislí viac než svoju nezávislosť a voliči by mali dôslednejšie kontrolovať zvolených predstaviteľov.