Košice Wolves už nie sú fackovacím panákom súťaže a veľkú zásluhu na tom má hlavný tréner a športový manažér Danilo Rakočević. Ten totiž do Starej jazdiarne priniesol pravú balkánsku vášeň pre basketbal. Po rozpačitej vlaňajšej sezóne Vlci zachytili úvod ročníka a s bilanciou tri výhry a tri prehry si postupne budujú rešpekt naprieč extraligou.
Z čiernohorského odborníka sršala pozitívna energia počas celej debaty. V rozhovore pre portál Naše Košice prezradil, ako cez polčas ukľudnil tím proti Komárnu, prečo sú mladí Slováci na trhu vzácni a kde si v metropole východu rád vychutná dobrú kávu.
Pán tréner, poďme k vstupu do sezóny a konkrétne k poslednému víťazstvu nad Komárnom (86:59). Prvý polčas vám nevyšiel podľa predstáv, no druhý bol z vašej strany dominantný. Ako ste tento zápas videli a čo vám ukázal?
Na začiatku sme boli nervózni a nastúpili sme s menšou energiou. V útoku sme sa trápili a bolo na nás vidieť tlak z toho, že konečne môžeme vyhrať domáci zápas. V druhom polčase sme sa však upokojili, začali sme hrať svoju hru a nakoniec z toho bolo ľahké víťazstvo. Bol to dobrý zápas, no stále verím, že sa vieme zlepšovať v obrane aj v útoku.
Čo presne sa udialo v šatni cez polčasovú prestávku s Komárnom? Zaznel aj krik, alebo to bolo len o pokojnom vysvetlení taktiky?
Ľudia stále riešia, či tréner kričí. My máme temperament a emócie, no tentoraz žiadny krik nebol. Boli sme len nervózni a potrebovali sme sa ukľudniť. Povedali sme si dve vety: musíme zrýchliť hru, odbrániť a posúvať si loptu v útoku, nech ma dobrý „flow“ a nech sa jej dotkne každý hráč. Chlapci ukázali svoju kvalitu a na palubovke to zrealizovali.
Minulá sezóna nebola ideálna, no tentoraz máte po šiestich kolách vyrovnanú bilanciu 3:3. Pociťujete, že súperi už majú pred Košicami väčší rešpekt?
Teraz určite budú mať väčší rešpekt. Nemyslím si, že pred štartom ligy od nás niekto čakal takýto úvod, no teraz nás už nikto nepodcení. Ani Nitra v sobotu, ani nikto ďalší. My sa s tým musíme vyrovnať a byť na každý zápas pripravení.
Vedenie klubu vám dalo pri tvorbe kádra plnú dôveru. Ako hodnotíte tohtoročných legionárov v porovnaní s minulou sezónou?
Všetkých hráčov som vyberal ja, klub mi dal túto zodpovednosť. Minulú sezónu s touto neporovnávam, lebo ja som tu na začiatku nebol a prišiel som až do zlej situácie. Či sme sa do posíl trafili, sa po šiestich kolách nedá definitívne povedať. Keď vyhrávaš, trafil si, keď prehrávaš, netrafil si.
Zložili sme však tím s dobrou individuálnou kvalitou, kde sa hráči dopĺňajú a nemáme rovnaké typy. Krivokapić je tu pár týždňov, Brunčević prišiel len desať dní pred zápasom Interom. Všetko si ešte musí sadnúť a roly sa musia definovať, no zatiaľ to vyzerá okej.
Sú zmluvy zahraničných hráčov nastavené len na jeden rok, alebo je šanca udržať túto kostru aj pre budúcu sezónu?
Legionári majú zmluvy na jeden rok. To, ako to bude v Košiciach v budúcnosti, je skôr otázka na vedenie klubu, ktoré robí maximum pre stabilizáciu basketbalu. Ja môžem potvrdiť, že mladí Slováci Koller a Hudec majú zmluvy na dva roky s opciou, čo je pre Košice veľmi dobrý ťah.
Aký je aktuálny zdravotný stav v tíme? Fanúšikovia sa pýtajú najmä na Kovacevica, ktorý na poslednom zápase nebol ani na lavičke.
Kovacevic absolvoval v Košiciach operáciu menisku. Klub mu umožnil odísť na štyri týždne domov do Belehradu, kde sa zotavuje, a po rehabilitácii sa vráti. Bohužiaľ, bude niekoľko mesiacov out. Kvôli zraneniam sme museli aj my reagovať. Na jeho pozíciu prišiel Brunčević a namiesto zraneného Nikolića sme brali Krivokapića. Bez dvoch legionárov sa hrať nedalo, ak chceme myslieť na úspech a play-off.
Róbert Hudec prišiel do Košíc aj vďaka vám a nedávno sa dokonca dostal do širšieho kádra slovenskej reprezentácie. Aká je vaša filozofia pri práci s mladými Slovákmi a ako hodnotíte jeho prínos spolu s ostatnými domácimi mladíkmi v tíme?
Kto ma pozná, vie, že som domácim hráčom vždy rád dával príležitosť, hoci kvalitných mladých Slovákov je v lige málo. Hudec prišiel po dvoch ťažkých sezónach v Slovane, kde nehrával a trápil sa so zraneniami. Je tu dva mesiace, tvrdo trénuje a už dostal pozvánku do širšej nominácie reprezentácie, čo je super.
Koller je zas rozohrávač, ktorý rozumie basketbalu a má už extraligové skúsenosti. Z mladých prišiel aj Bujdoš, ktorý trénuje na sto percent. On aj Nagy chodia hrať v rámci hosťovania aj prvú ligu za Spišskú, čo je pre ich zápasovú prax výborné.
Keď sa pozriete na celú extraligu, vidíte v nej dostatok slovenského talentu pre budúcnosť?
Potenciál tu je. Pekný príklad je Inter Bratislava, ktorý má niekoľko veľmi zaujímavých mladých hráčov, či Prievidza s Hronským a Novákom. Otázka však je, koľko z nich v lige ostane, pretože v dnešnej dobe mnohí odchádzajú na stredné a vysoké školy do Ameriky.
Pre kluby je ťažké dosahovať výsledky len s mladými, pokiaľ ich nemáte pokope dlhší čas ako Inter. My musíme pracovať aj s hráčmi, ako sú Hudec či Koller, udržať ich v systéme a dať im priestor na rast.
Vedenie klubu pred sezónou vyhlásilo ako cieľ postup do play-off. Aká je vaša méta?
Play-off je jednoznačný cieľ. Chceme byť v top osmičke a dostať sa do štvrťfinále, čo by bol oproti minulému ročníku veľký krok vpred. Systém sa trošku zmenil a tímy na 7. až 10. mieste hrajú play-in, no my chceme ísť do vyraďovačky. Tam je už možné všetko. Ak budeme zdraví a udržíme si dobrú tímovú chémiu počas celej dlhej sezóny, môžeme potrápiť každého.
Košice sú športové mesto, no diváci si na mužský basketbal po rokoch pauzy ešte len zvykajú. Čo treba spraviť, aby bola Stará jazdiareň plná?
Musíme vyhrávať. Slovenský fanúšik chodí na víťazstvá. Základ fanúšikov, ktorý prišiel na Komárno, už máme a ja verím, že sa postupne pridajú ďalší. Košice sú jednoznačne hokejové a futbalové mesto, no je tu dostatok ľudí, ktorí chcú sledovať aj basketbal. Dúfam, že posledné výhry ich nabudia a hala sa bude postupne zapĺňať.
Na Slovensku pôsobíte dlho, no v Košiciach ste relatívne krátko. Ako sa vám páči v meste a ako trávite voľný čas?
Veľmi dobre. Ako Čiernohorec mám rád dobrú kávu, dobré víno a dobré jedlo. Mám tu už svoje obľúbené kaviarne a reštaurácie. Voľného času síce veľa nie je, keďže príprava, videá a skauting zaberajú kopec práce, ale keď mám voľno, rád zájdem na kávu a večer si pozriem seriál.
Košické centrum je výnimočné, staré mesto je veľké, príjemné a má svoje útulné miesta. Žije sa mi tu naozaj super.
Text: Marek Pázsiczký
Foto: TASR, Košice Wolves, SBA
