Každá premiéra je významným momentom v živote divadla ale aj mesta, v ktorom hrá. A ak sa pustí do neprebádaných vôd, vždy je na to zvedavý nielen divák, ale aj kritika. Mestské divadlo Košice uviedlo v sobotu 31. októbra celoslovenskú premiéru komédie Dvaja celkom nahí muži. Predstavenie prinieslo svieži humor, ale aj momenty, keď mu trochu dochádzalo tempo. Jedným dychom však treba uznať, že absurdné situácie a francúzsky humor sú vždy veľkou výzvou pre každú scénu.

Silné obsadenie a dobrá zábava

Mestské divadlo Košice opäť vsadilo na situačný humor, dynamickú konverzáciu, smiech a zábavu. Predsa len, ťažké kusy sa na malých scénach nerodia ľahko a humor predáva vždy, čo ale v dnešnej neľahkej dobe nemožno nikomu vyčítať. Zvlášť nie súkromnému divadlu, ktoré dvakrát obráti každé euro. 

Košická scéna však popri humore, tentoraz vsadila aj na veľmi silné herecké obsadenie a tak sa na jednom javisku ocitli vedľa seba Gabriela Dzúriková, Roman Poláčik, Viktória Vadovičová a Marián Labuda ml. Zvlášť v jeho prípade šlo o skvelý herecký výkon a mimoriadny divácky zážitok, pri ktorom sa návštevníci divadla takmer 90 minút mohli zamýšľať nad tým, čo by asi urobili, keby sa jedného rána zobudili nahí vedľa svojho kolegu z práce? Pritom by ani jeden z nich netušil, ako sa tam ocitol!

Smiech po francúzsky

Práve na tejto absurdnej situácii postavil francúzsky dramatik Sébastien Thiéry (1970) svoju komédiu Dvaja celkom nahí muži. Jedným z nich je úspešný advokát Alain Kramer, ktorý má všetko, čo by si mohol priať: kariéru, manželstvo, spoločenské postavenie aj zdanlivo usporiadaný život. Jediné ráno však všetko obráti naruby, po ktorom nasleduje kolotoč výhovoriek, podozrení, nedorozumení a absurdných situácií. A čo je najhoršie, každé ďalšie vysvetlenie sa stáva ešte menej uveriteľným než to predchádzajúce. 

Tak nejako to naštudovali aj režisér Juraj Bielik a dramaturg Peter Himič, ktorí v celoslovenskej premiére ponúkli divákom autora, ktorý patrí k najúspešnejším súčasným francúzskym dramatikom. Jeho tvorba získala prestížne francúzske divadelné ocenenia Molière.

Absurdnosť, ktorej miestami dochádzal dych

Thiéry má osobitý cit pre absurdnosť každodenného života. Jeho postavy sa ocitajú v situáciách, ktoré sa vzpierajú logike, no o to intenzívnejšie odhaľujú ľudské slabosti, predsudky a spoločenské masky. Smiešne sa stretáva s trápnym, pravda s klamstvom a snaha zachrániť si dobré meno vedie často k ešte väčšej katastrofe. Práve v tom spočíva príťažlivosť jeho komédie.  Nie je ani tak o nahote dvoch mužov, ako skôr o odhaľovaní ľudských charakterov. 

Košické naštudovanie v réžii Juraja Bielika prinieslo pomerne sviežu, vtipnú a herecky dobre zvládnutú komédiu, no nie všetky situácie fungovali s rovnakou intenzitou. Určite nebolo cieľom tvorcov inscenácie udržať diváka v kontinuálnom smiechu, no pokojnejšie pasáže mohli ponúknuť viac priestoru na zamyslenie alebo hlbší ponor do charakterov postáv. Namiesto toho sa striedali viac či menej vydarené humorné situácie, ktorým miestami chýbal rytmus a výraznejšia pointa. Absurdné situácie pritom ponúkali dostatok príležitostí nielen na smiech, ale aj na jemnú iróniu o našich vzťahoch, pokrytectve či strachu z toho, čo si o nás pomyslia ostatní.

 

Labuda o triedu vyššie

Jednoznačným vrcholom predstavenia bol výkon Mariána Labudu ml. Jeho herecký výkon bol vysoko nadpriemerný. Presné načasovanie replík, mimika, gestá, prirodzenosť prejavu a schopnosť vyťažiť humor aj z drobných situácií potvrdili jeho mimoriadny komediálny talent.

Labuda nepotreboval na vyvolanie smiechu veľké gestá ani prehnané herecké prostriedky. Neraz stačil pohľad, krátka pauza či nenápadná reakcia na partnera. A veru, miestami to zarazilo aj samotných hercov na javisku, ktorí zostali v krátkom úžase a nezadržateľný úsmev neskryli ani pred divákmi. 

Publiku to samozrejme neušlo a zareagovalo búrlivým smiechom. To však neznamená, že ostatní herci zaostávali. Roman Poláčik, Gabriela Dzuríková a Viktória Vadovičová mu boli spoľahlivými partnermi a svojimi výkonmi vytvárali priestor, v ktorom mohol Labuda naplno vyniknúť. Herecká súhra bola jednou zo silných stránok predstavenia.

Nahota bez lacnej vulgárnosti

Osobitné uznanie si zaslúži režijné spracovanie. Hra totiž ponúka množstvo príležitostí pohybovať sa na hrane vkusu či dokonca perverznosti. Veľmi ľahko by mohla skĺznuť k lacným sexuálnym narážkam, vulgárnosti alebo prvoplánovej provokácii. Nič také sa však nestalo. Režisér Juraj Bielik dokázal aj chúlostivé situácie spracovať citlivo, kultivovane a s nadhľadom. Humor zostal humorom, bez potreby šokovať za každú cenu. Vyslovujeme uznanie umeleckej odvahe odmietnuť prvoplánovú a lacnú provokáciu.  Napokon sa ukazuje, že aj keď sú na javisku dvaja muži celkom nahí, dobré divadlo nemusí odhaliť viac, než je potrebné.

Premiéra s osobným odkazom

Sobotňajšia premiéra mala aj osobitný, ľudský rozmer. Divadlo ju venovalo pamiatke svojho kolegu Oskara Szaba, ktorý predčasne opustil prostredie dosiek, ktoré znamenajú svet. Bola to dôstojná pripomienka človeka, ktorý zostáva súčasťou divadelnej rodiny aj po svojom odchode.

Dvaja celkom nahí muži sú príjemnou oddychovou komédiou, ktorá má svoje silné aj slabšie miesta. Diváka pobaví, občas prekvapí, no nie vždy dokáže naplno využiť potenciál absurdnej zápletky. 

Napriek tomu hru odporúčame vidieť, lebo ide o vydarený príspevok do repertoáru Mestského divadla Košice, ktoré svojou treťou sezónou pokračuje v budovaní vlastnej divadelnej identity. A veríme, že aj tej košickej. Nakoľko sa im to bude dariť aj v budúcnosti, budeme pozorne sledovať. Dúfajme, že sa im podarí zaujať nielen pestrosťou repertoáru, ale aj kvalitným hereckým prejavom.

Text: Ľubomír Lehotský

foto: autor