Vedci z Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach vyvíjajú uhlíkové nanovlákna, ktoré môžu nahradiť drahú platinu pri výrobe vodíka z vody. Tieto nanovlákna, tenšie ako ľudský vlas, sa vyrábajú metódou elektrostatického zvlákňovania, ktorá umožňuje vytvárať jemnú pavučinu z polymérnych, keramických alebo uhlíkových vlákien. Erika Múdra z tímu ÚMV SAV vysvetlila, že z polymérneho roztoku sa naťahuje vlákno, ktoré stuhne a vytvorí sieť nanovlákien, ktoré sa dajú tepelným spracovaním premeniť na keramické alebo uhlíkové vlákna.

Zelený vodík sa vyrába rozkladom vody elektrickým prúdom a na to sú potrebné lacnejšie elektródy. Košickí vedci skúmajú uhlíkové nanovlákna s nanočasticami fosfidov kovov, ako sú železo, nikel a molybdén, ktoré môžu dosahovať podobný katalytický účinok ako platina. Výskum bol súčasťou projektu Demades financovaného z plánu obnovy, ktorý sa zameriaval na udržateľné a účinné materiály pre výrobu vodíka.

Nanovlákna z Košíc sa využívajú aj pri čistení vody. Ivan Shepa, ktorý sa tomuto výskumu venoval počas doktorandského štúdia, uviedol, že vlákna majú veľký povrch a dokážu pomocou svetla odstraňovať škodlivé látky z odpadových vôd.

V rámci projektu Toxisens, financovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, vedci vyvíjajú keramické materiály z nanovlákien pre citlivé snímače plynov, ktoré majú lepšie odhaľovať toxické plyny a znečisťujúce látky v ovzduší. Múdra dodala, že sa sústreďujú aj na využitie rôznych druhov odpadu ako zdroj na výrobu nanovlákien v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach.

Nanovlákna majú potenciál aj v medicíne, napríklad pri obnove tkanív, v obväzoch na rany či v liekoch s postupným uvoľňovaním. Používajú sa aj vo viacvrstvovom ochrannom oblečení a v nových kompozitných materiáloch. Vedci plánujú ich ďalšie využitie v medicíne, energetike a skladovaní energie.