Slovenskí lekári čelia pri svojej práci výzvam v podobe nespolupracujúcich a agresívnych pacientov, ako aj nadmernému pracovnému zaťaženiu a byrokracii. Tieto faktory prispievajú k ich pracovnej frustrácii, ako ukazuje výskum Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Výskum sa zameriava na stres lekárov a jeho zvládanie.

Podľa štúdie v Journal of Health Psychology sú hlavnými spúšťačmi stresu rôzne formy nespolupráce pacientov. Po pandémii COVID-19 sa mnohí pacienti stali verbálne a niekedy aj fyzicky agresívnymi, uviedol Branislav Uhrecký zo SAV. Lekári v ústavnej starostlivosti pociťujú stres z vysokého pracovného tempa a dlhých služieb, zatiaľ čo ambulantní lekári upozorňujú na byrokraciu a spôsob ohodnotenia výkonov poisťovňami, čo ich núti prijímať veľké množstvo pacientov.

Frustráciu zvyšuje aj systém postgraduálneho vzdelávania a nedostatok medicínskych štandardov, ktoré by poskytovali právnu ochranu. Lekári využívajú rôzne stratégie na zvládanie negatívnych emócií, vrátane vnímania medicínskych pochybení ako príležitosti na odborný rast. Dôležité sú aj stratégie psychologickej vzdialenosti, ktoré pomáhajú lekárom udržať si odstup. Avšak prílišný odstup môže viesť k vnímaniu lekárov ako chladných, preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi empatiou a profesionálnym odstupom.