Na košickom sídlisku Nad jazerom sa usadil najväčší európsky hlodavec – bobor vodný. V blízkosti panelákov aj rozostavanej promenády si buduje hrádze a ohlodáva stromy. Aktívny je najmä teraz pred príchodom zimy. Prostredie mu vyhovuje, má tu dostatok potravy, nevyrušujú ho ani ľudia.
„Poškodzujú nám väčšinou dreviny, ktoré sú v brehovom poraste alebo sa nachádzajú v bezzásahovej zóne,“ hovorí Veronika Jamnická zo Správy mestskej zelene v Košiciach. Buduje si nory s dvoma vstupmi – jeden je zo súše, druhým sa domov dostane z vody.
„Z vlastnej iniciatívy sme urobili aj taký zásah, že sme jeden z ohlodaných stromom radšej skrátili na bezpečnú výšku, aby v podstate nespôsobil škody a neohrozil okoloidúcich. Tohto hlodavca ani nie je možné pri jeho práci vyrušiť. Obracajú sa na nás ľudia. Keď ide o stromy, ktoré sú blízko obydlí alebo chodníkov, vtedy, samozrejme, pristúpime k výrubu. Dreviny, ktoré vysádzame, máme oplotené, a preto nedochádza k ich poškodzovaniu,“ vysvetľuje Jamnická.
Aktívne sú v noci
Momentálne evidujú na sídlisku prítomnosť jednej celej bobrej rodiny. Ohryz drevín je pritom súčasťou ich prirodzeného správania. „Výskyt bobrov v intraviláne obcí a miest nie je ojedinelý a sám osebe neznamená stratu plachosti. Bobry žijú pomerne skryto a aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Človeku sa spravidla vyhýbajú,“ informuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).
Dreviny využívajú ako potravu aj stavebný materiál. Ich prítomnosť môže viesť k poškodeniu jednotlivých stromov, neznamená však automaticky ohrozenie miestneho ekosystému. Na sídlisku sa nachádzajú prevažne vŕby, ktoré majú dobrú schopnosť regenerácie a po ohryze môžu opätovne vytvárať nové výhonky. Bobor je tiež chráneným živočíchom. „Je zakázané ho okrem iného úmyselne odchytávať, zraňovať či usmrcovať, úmyselne rušiť a poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku. Výnimku z uvedených zákazov môže povoliť Ministerstvo životného prostredia SR za zákonom stanovených podmienok,“ upozornila ŠOP SR.
Len tak neodíde
Mláďatá zostávajú pri rodičoch dva roky, potom sa musia osamostatniť a putujú po rieke do iných revírov. Takto sa pravdepodobne dostal bobor aj do metropoly východu. „Rodičia, ktorí tvoria trvalý zväzok, čiže samica a samec žijú celý život spolu, privádzajú na svet ďalšie mláďatá. Staršie jedince potom prirodzene opúšťajú rodinu a hľadajú si nové miesta, kde sa následne udomácnia,“ vysvetľuje vedúci zoológ v ZOO Košice Patrik Pastorek. Na sídlisku tak môžu podľa odborníka zostať dlhodobo. „Vyrušovať ho môžu napríklad psy, ktoré ľudia venčia, prípadne aj nejaký stavebný ruch. Nemá však dôvod hľadať si iné miesto, kde by žil,“ doplnil Pastorek.
V ZOO nie je
Pri stretnutí s bobrom ochranári odporúčajú zachovať odstup, neprenasledovať ho ani nevyrušovať a ponechať mu voľnú únikovú cestu. „Obyvatelia by sa nemali pokúšať bobry chytať ani plašiť. Neodporúčame ich ani prikrmovať,“ zdôrazňuje ŠOP SR. V našich zoologických záhradách by sme bobra vodného paradoxne nenašli. „Ale máme zase v košickej zoo najväčšieho hlodavca na svete. Je to kapybara močiarna. Mnohí návštevníci si kapybaru občas pomýlia s bobrom. Kapybara však vôbec nemá taký typický chvost. U nás teda môžu vidieť kapybary, ktoré sú, samozrejme, aj oveľa väčšie ako bobor,“ poznamenal Pastorek.
Bobor patrí medzi určené živočíchy, pri ktorých štát za zákonom stanovených podmienok zodpovedá za spôsobenú škodu. Poškodený si môže nárok uplatniť na príslušnom okresnom úrade, odbore starostlivosti o životné prostredie. Predmet náhrady, podmienky nároku a rozsah náhrady upravujú príslušné zákony.
text a foto: Lukáš Mano
