Austrálsky gitarista Tommy Emmanuel sa vrátil do Košíc. Po štvrtý raz a opäť to bol fenomenálny večer v podaní fenomenálneho muzikanta. Vlastne dvoch. Viac ako dobre mu totiž sekundoval mladý talentovaný hudobník a skladateľ Franjo Živković z Rijeky v Chorvátsku, vystupujúci pod menom Frano Livingston, o ktorom sám Tommy Emmanuel povedal: „Práve sa pozeráte na budúcnosť gitary!“.
Štvrtý návrat legendy
Tommy Emmanuel po prvý raz navštívil Košice ešte v roku 2007 a vzápätí na to o rok neskôr, v dôsledku prvého úspešného vypredaného koncertu.
Na jeho ďalšie vystúpenie si museli Košičania počkať štyri roky do roku 2012 a následne ďalších 14 rokov do roku 2026, kedy prijal pozvanie na jubilejný 30. ročník Medzinárodného jazzového festivalu. Tento koncert sa uskutočnil v rovnaký deň 11.11. ako predošlý.
Roztočíme to
Ešte v januári tohto roku Tommy vyhlásil: „V roku 2026 to poriadne roztočíme!“ A vo štvrtok večer v Košiciach to – ako vždy – naozaj roztočil.
Keď Tommy prišiel na pódium v budove Apoštolskej cirkvi na Bratislavskej ulici, zahral tri skladby zo svojho nového albumu „Living In The Light“. Melódie zneli bezchybne, akustika v sále bola skvelá, rovnako svetlá.
Tommy hral sústredene, zamyslene, na chvíľu mi napadlo, akoby bol unavený z toľkého cestovania po svete.
Sám s gitarou
Sám s gitarou na pódiu so zavretými očami prežíva príbehy, ktoré pretavil do precítených piesní. Možno to však bolo len tým, že gitarové motívy zneli akosi melancholickejšie, ako u neho býva zvykom. Koniec – koncov, sám o svojom novom albume povedal, že je to jeho „najodvážnejší a najdobrodružnejší projekt“ v doterajšej bohatej kariére.
A potom to prišlo
Tommyho Emmnuela som videl hrať v Košiciach naživo dvakrát. Videl som nespočetné množstvo jeho videí, vlastním niekoľko jeho nahrávok. Preto som čakal, kedy to konečne príde. A ono to prišlo. Spustil sériu piesní od The Beatles - Lady Madonna, Here Comes The Sun, Day Tripper, While My Guitar Gently Weeps, z ktorých plynulo prešiel do jedného zo svojich najväčších hitov, aranžmánu sklady Classical Gas od Masona Williamsa. Po tejto smršti sa publika opýtal, či si želá rokenrol, alebo ešte niečo kľudnejšie. Ohlasy boli rôzne.
Tak si teda Tommy Emmanuel sadol na stoličku a zahral Michelle od Paula McCartneyho v podaní, v akom som túto skladbu ešte nikdy nepočul. Úžasne atmosférická skladba, v ktorej excelovala jeho gitarová technika s použitím tzv. „pinch harmonics“ (flažoletov), ktorou sa ako prvý preslávil americký gitarista Lenny Breau.
Ide o techniku, keď gitara vydáva zvonivé zvuky dosahované tak, že sa hráč prstom pravej ruky jemne dotýka strún nad pražcami vo vzdialenosti presne dvanásť pražcov od tónu, ktorý drží ľavá ruka. Tommy túto techniku priviedol takmer k dokonalosti a dokáže tak zahrať úžasné veci, pri ktorých poslucháči takmer prestávajú dýchať.
Rokenrol aj blues
Vzápätí na to odpálil rockové a bluesové kolo, v ktorom sa predstavil aj ako mimoriadne schopný spevák. Zahral niekoľko ďalších piesní zo svojho najnovšieho albumu, ako sú Big River Blues, Gdansk, či Little Georgia venovanú svojej vnučke. Jeho hlas znel vyzreto, predsa len Tommy Emmanuel je už pán v rokoch, ale energiu má na rozdávanie, čo predviedol aj v divokej skladbe Mombasa, počas ktorej sa jeho gitara premenila na súpravu perkusívnych nástrojov.
Bubnoval po nej s takou vervou, až som sa občas bál, že to ten nástroj nevydrží. Do toho udieral bubeníckou metličkou po tele gitary aj po mikrofóne, do ktorého ešte pred chvíľkou spieval. Mal som chuť vstať a tancovať ako africkí domorodci. A nebol som sám. Keď skončil, musel si na chvíľu sadnúť a vydýchať sa. Len akoby mimochodom poznamenal, že musí nechať trochu klesnúť tep svojho srdca. „Prešlo 50 minút a ešte som neskontroloval, či gitara nie je rozladená. Viete čo to znamená?“ opýtal sa publika. „Že je to dobrééé!“ hneď si aj so smiechom odpovedal.
Angelina
V ďalšej časti koncertu prišiel rad aj na ďalšiu jeho klasiku, nádhernú skladbu venovanú jeho dcére Angeline. Uviedol ju spevom, v ktorom sa jej prihováral. “Poď sadni si k ockovi, sadni na moje kolená a nikdy nechoď preč,” spieval precítene dnes už starý otec. Jeho dcéra nakoniec predsa len vyrástla a od svojho otca odišla. Dnes žije vo Veľkej Británii, zatiaľ čo Tommy sa presťahoval z rodnej Austrálie do Nashvillu v USA. Každú voľnú chvíľu však cestuje za svojou rodinou, za svojimi dcérami a za malou vnučkou Georgiou. Diváci boli dojatí.
Toto ste ešte nepočuli
Koncert sa pomaly chýlil ku koncu, keď na pódium pozval svojho predskokana. Mladého gitaristu Frana. „Už ste počuli blues, počuli ste rokenrol, počuli ste country, ale toto ste ešte nepočuli,“ vyhlásil Tommy. Žmurkol na mladého partnera a spoločne rozbalili zmes niekoľkých skladieb v štýle gypsy jazz. Ak neviete o čom hovorím, nájdite si video na internete. Bolo to úžasné vyvrcholenie takmer trojhodiného gitarového večera v podaní dvoch legiend. Jednej, ktorá už nemusí nikomu nič dokazovať a druhej, ktorá má ešte celú skvelú kariéru stále pred sebou.
Ak budete mať možnosť niekedy navštíviť koncert Tommyho Emmanuela alebo mladého Frana Livingstona (Živkovića), neváhajte. Ďakujem za úžasný večer. A poďakovanie patrí aj organizátorom, Tomášovi Szabadosovi z agentúry GeS, ktorý napriek všetkým ťažkostiam udržiava tradíciu jazzových festivalov v Košiciach a tiež páterovi apoštolskej cirkvi v Košiciach Miroslavovi Tóthovi za to, že umožnil, aby sa tento koncert konal v ich chráme.
Text: Laco Kerekeš
Foto: Adrián Sciranka
