V tieni najúspešnejšieho slovenského hokejového klubu HC Košice rastie v Steel Aréne ambiciózny tím. Klub Esmark Košice pôsobí v druhej lige, teda tretej najvyššej súťaži. Zubri sú na víťaznej vlne a tabuľku vedú bez jedinej straty bodu. 

O tom, ako klub funguje a kam až siahajú jeho ambície, sme sa porozprávali so spolumajiteľom a donedávna aj brankárom Jergušom Spodniakom.

Hokejisti Esmarku Košice kraľujú druhej lige bez jedinej prehry. V úvodných ôsmich zápasoch sezóny nastrieľali súperom už 45 gólov. Foto: Peter Jazvä Jesenský

V Košiciach popri tradičnej značke HC Košice vznikol klub Esmark. Čo bolo hlavným impulzom na jeho založenie? 

Hlavná myšlienka prišla tak, že sme chceli všetkých domácich Košičanov pôsobiacich v druhej lige stiahnuť späť domov. Vedeli sme, že v tých hráčoch je kvalita. Boli to skúsení a kvalitní hokejisti, ktorí však boli rozlezení po rôznych mestách ako Rimavská Sobota, Bardejov či Trebišov. Celá pointa vzniku klubu bola v tom, aby sme ich mali pod jednou strechou. 

Verili sme, že s takýmto tímom dokážeme urobiť úspech, čo sa nakoniec aj podarilo. Hneď v prvej sezóne sme sa dostali až do finále a získali strieborné medaily. Na nováčika to bol veľký úspech. Hráčom sa nedalo nič vytknúť, makali, ako sa len dalo. 

Priblížme čitateľom zákulisie a každodenný chod klubu v druhej lige, teda tretej najvyššej súťaži. Fungujete na čisto amatérskej, alebo poloprofesionálnej báze? 

Je to oficiálne amatérska liga a stále je tak aj evidovaná, no my sme sa na to veľmi nepozerali. Snažíme sa nastoliť podmienky férovo ako skutočný hokejový klub, presne tak, ako má vyzerať. Všetci chalani však popri hokeji pracujú alebo študujú na vysokej škole. Tréningy preto máme trikrát do týždňa večer, zhruba okolo šiestej. Skôr ani častejšie sa v druhej lige trénovať nedá. Berieme ohľad na to, že chlapci majú svoje zamestnania, no zároveň chceme, aby tu mali kvalitné podmienky a boli hrdí na značku a logo, pod ktorým hrajú. 

Ako vôbec vzniklo spojenie so značkou Esmark a aký príbeh stojí za samotným založením klubu? 

Začnem úplne od začiatku. Mal som v hlave myšlienku o založení klubu, tak sme oslovili rodinnú známu Miriam Marhevskú, ktorej veľmi blízkym priateľom je James Bouchard. Je to bývalý majiteľ spoločnosti Esmark, ktorý dnes pôsobí v jej správnej rade. Zároveň je to bývalý viceprezident U. S. Steelu v Košiciach, takže mesto veľmi dobre pozná a dlho tu žil. 

Oslovili sme ho, či by mal záujem ísť do toho spoločne, a odpoveď prišla veľmi rýchlo, že áno. Bolo to niekedy v apríli minulého roka, takže sme mali len pár mesiacov na to, aby sme zostavili tím a vytvorili identitu. Som obom veľmi vďačný za to, že sa to podarilo a že nás Esmark stále podporuje. 

Zaujímavá je vaša vizuálna identita a spojenie Košíc so zubrami. Ako vznikal tento branding a farebná kombinácia? 

Chcel som, aby sme boli unikátni a mali špecifické farby. Nechcel som, aby sa niekto pozrel na náš dres a povedal si, že vyzerá ako New Jersey Devils alebo iný známy klub. Chcel som, aby si ľudia povedali, že takýto dres ešte nevideli, farebne ani znakom. 

Zubra som mal v hlave už roky. Je to krásne zviera, ktoré bolo kedysi na pokraji vyhynutia, čo sa tak trochu spája aj s našimi hráčmi. V Košiciach boli takpovediac odstrčení, nikto ich tu už nechcel, tak sme ich prilákali naspäť a „nevyhynuli“. Navyše, pokiaľ viem, žiadny slovenský klub v mužských súťažiach zubra v logu nemal. Sú tu rysy, medvede, kamzíky či vlci, ale zubor tu chýbal a zaslúžil si dostať sa na hokejovú mapu. 

Na farebnej schéme som pracoval s manželkou. Skombinovali sme hnedú, čiernu a našu špecifickú modrú. Návrhy sme poslali do prešovskej firmy 3b, ktorá im dala finálnu podobu. S výsledkom som veľmi spokojný. 

Skúsený útočník Oliver Jokeľ, ktorý má na konte 476 štartov v najvyššej súťaži, v unikátnom drese Esmarku. Hnedo-čierno-modrá kombinácia so znakom zubra nemá v slovenských mužských súťažiach obdobu. Foto: Peter Jazvä Jesenský

S extraligovým HC Košice ste samostatné subjekty. Existuje medzi vami aspoň neformálna spolupráca, napríklad ohľadom mladých hráčov? 

Minulý rok sme dali príležitosť niekoľkým hráčom z juniorky HC Košice. Či už na tréningoch, alebo v pár zápasoch. V tomto sme si vedeli navzájom pomôcť. Takisto, keď nám niekedy na tréningu chýba hráč alebo brankár, zavolám do HC-čka, či vedia niekoho poslať. Nám to pomôže doplniť počet a tí chlapci si zas kvalitne zatrénujú. Na juniorskej úrovni tam teda spolupráca je. Čo sa týka seniorského A-tímu, momentálne medzi nami žiadna spolupráca neprebieha a ani na ňu nevidím dôvod. Chceme byť samostatní, hoci som do budúcna otvorený čomukoľvek. 

Na lavičke máte na druholigové pomery mimoriadne zvučné mená. Hlavného trénera Miroslava Ihnačáka, ktorý odohral 56 zápasov v NHL, a asistenta Martina Lenďáka s bohatými skúsenosťami z extraligy. Ako sa vám podarilo zložiť tento tandem? 

Miroslava Ihnačáka poznám už niekoľko sezón. Trénoval ma ešte v maďarskom Dunaújvárosi a neskôr v Trebišove. Práve v Trebišove som ho spoznal aj po ľudskej stránke, keďže sme spolu často jazdili v aute z Košíc. Je to veľmi dobrý človek, ktorému bolo podľa mňa v trénerskej kariére dosť ukrivdené. Manažéri v kluboch boli často netrpezliví. Áno, je to špecifický človek, ale keď si k nemu nájdete cestu, spolupracuje sa s ním skvele. Záleží mu na mužstve, na klube aj na značke. Minuloročný úspech bol z veľkej časti jeho zásluha, pretože tréningy robí na druhú ligu perfektne. 

Martin Lenďák u nás v minulej sezóne ešte hrával v obrane, no problémy s kolenom mu už nedovolili pokračovať. Uvidíme, či nám ešte ku koncu sezóny nenabehne pomôcť. Oslovili sme ho, pretože má obrovské hokejové IQ, ktoré by bola škoda nevyužiť. Už ako hráč vedel ostatným obrancom poradiť, čo a ako robiť, a vo väčšine prípadov mal pravdu. Chceli sme si tieto jeho znalosti v tíme udržať. Teraz sa to naplno ukazuje. Výrazne sme omladili defenzívu a práve mladí obrancovia odvádzajú veľký kus roboty aj vďaka tomu, že sa im Martin venuje. Väčšina kabíny sa pozná už z mládežníckych kategórií alebo z pôsobenia v iných kluboch. 

Na striedačke Esmarku stoja mená s bohatými skúsenosťami z najvyšších súťaží. Hlavný tréner Miroslav Ihnačák, ktorý v minulosti odohral 56 zápasov v zámorskej NHL, vedie mužstvo spolu s asistentom Martinom Lenďákom. Foto: Peter Jazvä Jesenský

Ako funguje partia v šatni? 

Lepšiu partiu som v kariére nezažil. Je to presne tým, že sa takmer všetci poznáme. Niektorí už od detstva, iní zo seniorského hokeja z Humenného, Prešova či Trebišova. Tých pár nových chalanov do toho rýchlo zapadlo. V mnohých šatniach sa stáva, že sa hráči rozdelia do troch-štyroch skupiniek a bavia sa len medzi sebou. U nás je však jedna veľká partia. Chémia v kabíne funguje na jednotku.

Aká je reálna kvalita druhej ligy v porovnaní s tou prvou? 

Bežný fanúšik si pri pohľade na tretiu najvyššiu súťaž často predstaví rekreačný hokej. Keby sme sa na druhú ligu pozreli pred desiatimi rokmi, bol by to obrovský rozdiel oproti dnešku. Súťaž išla rapídne hore. Keby si divák, ktorý sleduje len extraligu, prišiel pozrieť náš zápas, zistil by, že to vôbec nie je nejaký „pivný hokej“, ale naozaj kvalitný šport. V lige pôsobia zvučné mená aj mladí chlapci, ktorí sa chcú ukázať a posunúť vyššie. 

S prvou ligou sa však porovnávať nemôžeme, tam je stále rozdiel. Prvoligisti trénujú päťkrát do týždňa a hokej je ich zamestnaním, kým my trénujeme trikrát do týždňa popri práci. Myslím si však, že keby malo naše mužstvo rovnaký tréningový režim ako prvoligové tímy, určite by sme sa v tej súťaži nestratili. 

Keď sme už pri fungovaní súťaže, máš ako manažér nejaké výhrady k vedeniu zväzu, alebo je niečo, čo by druhej lige pomohlo? 

Rozhodcovia sú dlhodobou témou v každej lige, ale tam už vidím zo strany zväzu pozitívne zmeny. Cítiť, že sa snažia druhú ligu viac dostať do povedomia, no stále by si zaslúžila väčšiu medializáciu. Zápasy hráme v sobotu. Prečo by sa napríklad jeden duel nemohol vysielať v televízii na STVR? Je to len môj návrh, ale tá liga má svoju úroveň. 

Minimálne tri či štyri tímy z druhej ligy by sa pri dobrom rozpočte v prvej lige vôbec nestratili. Zväzu teda nemám veľmi čo vytknúť, chýba tomu len väčšia mediálna pozornosť. 

Hneď v premiérovej sezóne ste dokráčali až do finále, kde ste podľahli Senici 0:3 na zápasy. Čakal si z pozície manažéra takýto raketový štart? 

Keby mi to niekto povedal pred sezónou, asi by som vypúlil oči, hoci ambície sme mali od začiatku. Už v prvom rozhovore pre médiá sme jasne deklarovali, že sa chceme dostať do baráže. Začiatok ligy nám vyšiel skvele, mali sme tri zápasy po sebe bez inkasovaného gólu. Potom prišli aj menšie krízy, cez ktoré sme sa však dostali. Na play-off sme mužstvo pripravili ako profesionálny tím. Zabezpečili sme masérku, na zápasy do Púchova a Rimavskej Soboty sme cestovali deň vopred. Štvrťfinále aj semifinále sme vyhrali 3:0 na zápasy, čomu by som pred štartom vyraďovačky vôbec neveril. 

Vo finále proti Senici prišla mierna facka. Dovolím si tvrdiť, že v každom zápase sme boli herne lepší, no chýbalo nám šťastie. V troch dueloch sme viedli o dva góly a vždy sa to otočilo. Časť toho neúspechu som zobral na seba, keďže som vtedy stál v bránke a tá séria mi jednoducho nevyšla. Aj v poslednom zápase v Steel Aréne sme viedli o dva góly, no prišiel skrat a v predĺžení sme dostali rozhodujúci gól od korčule nášho obrancu. Vtedy to veľmi mrzelo, pretože sme mali na dosah neskutočný úspech, no spätne tú sezónu hodnotím veľmi pozitívne. 

Kostra tímu zostala pokope, no prišli aj nové mená. V čom je súčasný káder iný v porovnaní s vlaňajškom? 

Chceli sme posilniť najmä tretí útok a štvrtú formáciu nechať našim mladým dríčom. Do tretieho útoku sme priviedli Martina Krajňáka, ktorý má bohaté skúsenosti z Humenného a Prešova, kde vybojoval postupy do vyššej súťaže. Ďalším menom je Lukáš Hvila, ktorého fanúšikom košického hokeja netreba predstavovať. Minulú sezónu hral v Rimavskej Sobote. Pribudol vysoký, obetavý obranca Jano Ťavoda, mladý bek Sebastián Mitro, ktorý vlani pôsobil v HC Košice a na striedavé štarty v Humennom, a takisto Maťo Kuzár. 

Veľmi nám zahralo do karát, že sa dlhoročná extraligová stálica Oliver Jokeľ nedohodol s Prešovom. Hneď som mu volal a dohodli sme sa. Zmeny nastali aj v bránkovisku. Mal som tam figurovať okrem seba a Kristiána Adamka aj Rišo Sabol, no mňa a Riša čaká takmer identická operácia bedrového kĺbu. Proti Bardejovu tak už nastúpil skúsený Tomáš Halász. Hoci si v prvej tretine privodil menšie zranenie, ktoré by však nemalo byť dlhodobé, aj za tých dvadsať minút ukázal obrovský prehľad a verím, že sa u nás výborne uchytí. 

Obranu košických zubrov omladil perspektívny obranca Sebastián Mitro. Mladý bek ešte v minulej sezóne zbieral extraligové štarty v drese HC Košice. Foto: Peter Jazvä Jesenský

V tejto sezóne zatiaľ kráčate bez straty bodu a všetko nasvedčuje tomu, že vo finále by mohla prísť repríza série proti Senici. Pozeráte sa už jedným okom na západnú skupinu? 

Západnú skupinu trochu sledujeme, bolo by hlúpe to nerobiť. Tento rok je oveľa kvalitnejšia než vlani. Senica tam síce dominuje, no veľmi posilnil Dolný Kubín a sú tam aj silné tímy z okolia Bratislavy. V play-off sa už od prvých kôl krížime práve so západom, takže tam na nás čakajú minimálne tri veľmi konkurencieschopné mužstvá. 

Sústredíme sa preto výlučne na seba a ideme od tretiny k tretine, od zápasu k zápasu. Zatiaľ máme osem výhier v rade bez straty bodu. Ak by to však nakoniec opäť vyústilo do finále proti Senici, bolo by to pekné repeté a verím, že tentoraz by sa šťastie priklonilo na našu stranu.

Systém baráže, v ktorej môžu nastúpiť aj prvoligoví legionári, sa však dlhodobo kritizuje. Ako vnímaš reálnu šancu na postup? 

Po vianočných sviatkoch opäť naplno zaberieme v tréningovom procese, tak ako minulý rok. Teraz počas jesene ešte tolerujeme, ak si niekto potrebuje oddýchnuť alebo nemôže prísť pre pracovné povinnosti, no od januára pôjdeme naplno trikrát do týždňa, aby sme boli na play-off stopercentne pripravení. Naše ambície sú najvyššie. Chceme vyhrať finále a dostať sa do baráže. 

Samotný systém baráže považujem za absolútne neférový. Viaceré kluby vrátane nás na to upozorňovali aj vedenie zväzu, no schvaľuje to výkonný výbor, v ktorom sedia ľudia z extraligových a prvoligových klubov, takže s tým veľa nezmôžeme. Postup však nie je nemožný. Veľké jadro nášho tímu hralo predtým za Trebišov, kde sme druhú ligu vyhrali a v baráži s Breznom sme prehrali 3:4 na zápasy. Všetko závisí od toho, ako sa pripravíme. Verím, že sa nám to môže podariť. 

Je pomerne raritné, že amatérsky klub z tretej najvyššej súťaže hrá domáce zápasy v osemtisícovej aréne. Ako to vyzerá z pohľadu organizácie, atmosféry a financií? 

Finančne je to, samozrejme, náročné a v tomto smere sme v mínuse. Chalani sa ma občas pýtajú, či by sme radšej nehrali v tréningovej hale, ale ja trvám na tom, že ostaneme v hlavnej aréne. Je to extraligový štadión, takže menší počet divákov sa tam prirodzene stratí, no verím, že našou hrou budeme tribúny postupne zapĺňať. Už na poslednom zápase proti Bardejovu sme mali štyri sektory celkom slušne zaplnené. Pre samotných hráčov aj pre súperov z druhej ligy je obrovským zážitkom zahrať na takomto štadióne, mnohí z nich tu nikdy predtým nehrali. Navyše je tu veľká ľadová plocha, na ktorej sa veľa korčuľuje, čo nie každému súperovi vyhovuje a pre nás je to výhoda. 

V Košiciach je obrovská konkurencia športov, od extraligového hokeja cez futbal až po hádzanú či florbal. Čím chcete prilákať divákov práve na Esmark? 

V prvom rade chcem ľudí pozvať na najbližší domáci zápas proti Trebišovu. Nech prídu a urobia si vlastný názor. Tá liga má naozaj svoju kvalitu, hrajú tu košickí chlapci so srdcom pre svoj klub a od začiatku sezóny sme nestratili ani bod. Viem, že popri extralige sme tu druhoradí, ale skúsiť niečo nové nie je na škodu. Divák uvidí, že to nie je žiadna amatérčina, ale poctivý taktický hokej. Som presvedčený, že kvalitou našej hry si ľudí na štadióne udržíme. 

Ako ste na tom s rozpočtom v porovnaní s ostatnými druholigovými klubmi? Z čoho vykrývate chod klubu? 

Vôbec netuším, akými rozpočtami disponujú ostatné kluby v súťaži. My spolupracujeme so spoločnosťou Esmark a to, čo na fungovanie mužstva nevyhnutne potrebujeme, sa nám darí zabezpečiť. Nič viac, nič menej. Zároveň sa snažíme osloviť aj lokálnych sponzorov, napríklad nám jedlo po zápase zabezpečuje Kebabizňa, a niekedy nám skvelé koláče pripravia v City Café. Samozrejme, podporu od lokálnych firiem vždy uvítame. 

V minulosti sa v Košiciach objavil projekt HK Košice, ktorý však v druhej lige pôsobil len zhruba rok a pol a potom zanikol. Bolo to pre vás pri zakladaní klubu nejakým varovným prstom? 

Úprimne, vôbec neviem, čo sa vtedy stalo. Pamätám si len, že tam figurovalo zopár našich súčasných hráčov a hrali nejaké zápasy v Crow Aréne, no netuším, kto ten klub viedol ani prečo skončil. Vôbec sme sa tým nezaoberali, ideme si vlastnou cestou.


Text: Marek Pázsiczký

Foto: Peter Jazvä Jesenský