V tridsiatich siedmich mestách na Slovensku sa dnes konali podujatia pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie z roku 1989. Košičania mali zhromaždenia dokonca až dve. Na oboch sa zúčastnilo viac ako štyritisíc ľudí. Viacerí tak vydržali v daždi a zime stáť viac ako tri hodiny.
Aj keď v utorok z oboch tribún zaznievali výzvy na zjednotenie a spoluprácu, protagonisti košických zhromaždení sa na spolupráci dohodnúť ani teraz nedokázali.
My sme tu boli prví
„Ja si myslím, že na tej druhej strane námestia je jednoducho historicky naše miesto. Tam sme mali stáť my všetci,“ vyhlásila aj Ľuba Blaškovičová, ktorá sa prihovorila zúčastneným Košičanom medzi prvými rečníkmi zhromaždenia pri súsoší Immaculata.
Vyhlásila, že politici, ktorí zvolali svoje zhromaždenie o hodinu skôr k Dolnej bráne sa mohli pridať k zástupcom občianskych iniciatív. „My sme tam boli prví, oni prišli až po nás. My sme umožnili na Slovensku vznik doteraz 275 politických strán,“ dodala Blaškovičová s tým, že dnes je aktívnych 53 len preto, že každý chce byť predsedom.
Každý chce byť predsedom
„A potom sa budú pretláčať na tom piesočku a my budeme čakať, kedy sa konečne spoja. Oni sa budú dohadovať kto je väčší liberál, kto je väčší demokrat, kto je väčší progresívec, kto je väčší pravičiar! My na to predsa kašleme! My potrebujeme, aby niekto reprezentoval nás všetkých spoločne, aby sa jednoducho opozícia spojila a vytvorila dostatočne veľký tlak voči tým, ktorí sedia dnes na Hradnom vŕšku," vyhlásila herečka, ktorá spolu s nebohým manželom Petrom Raševom stála na pódiách a balkóne Vedeckej knižnice aj pre 37 rokmi.

Zvolebnieva sa
„Máme príliš málo času, príliš málo času do veľkých volieb,“ upozornila ďalej s tým, že to, že sa zvolebnieva vidíme všade okolo nás. „Pred pár týždňami na tomto mieste proruskí náckovia vykrikovali čosi o mieri. Fuj! Nikdy som neverila, že v Košiciach sa môže niečo také tolerovať, aj keď sme nesmierne tolerantné mesto,“ hovorila ďalej s tým, že nikdy by neverila v Košiciach sa budú tolerovať názory ľudí, ktorí kričia o mieri a pritom podporujú vojnu agresora proti nevinným ľuďom a podporujú to, aby sa unesené ukrajinské deti nevrátili domov. „Veď to je choré!" vyhlásila herečka.
Všetkým poslancom, ktorí majú reprezentovať občanov Slovenska či už v Bruseli, alebo na Hradnom vŕšku na záver odkázala: „Máme vás plné zuby. Hanba vám! Myslím si, že Slovensko v novodobej histórii zažilo tri najväčšie katastrofy. Tou prvou bol Mečiar, tou druhou bol Fico, tou treťou pandémia. Prvé dve sme si spôsobili sami. Spôsobili sme si sami to, že sme dovolili Mečiarovi, aby naštartoval niečo úplne obludné, aby na Slovensku začala vládnuť mafia, aby únosy boli tolerované a vraždy, ktoré sa nám odohrávali pred očami, neboli dodnes potrestané."
„Hnevám sa. Veľmi sa hnevám. Je mi nesmierne ľúto, že sme naozaj takí krotkí, takí tichí, takí nežní. Veď sa nám to všetko pomstilo, veď majú nás za hlupákov, veď nás urážajú. Vedcov, umelcov posielajú k lopate, posielajú za pásy, nehanbíme sa za to?“ adresovala zhromaždeniu otázku.
Pumpaj!
V Košiciach sa medzi rečníkmi k novembrovým udalostiam pri Immaculate vystriedali aj pamätníci Novembra 89 Vojtech Spišák, Ľubomír Badiar a Ladislav „Agnes“ Snopko. Mladšiu generáciu reprezentovala Rozália Vlasková zastupujúca štrajkový výbor STVR, ale aj skupina košických študentov za ktorých hovorili Jakub Filek a Sára Jusková.
Z Prahy na Slovensko prišla Maya Duljević, ktorá zas v Košiciach zastupovala hnutie srbských študentov, s ktorým spolupracuje. „Nesmiete to vzdať,“ odkázala Košičanom a rozlúčila sa s nimi zvolaním „Pumpaj!“, ktoré bolo heslom študentských protestov vedúcich k zvrhnutiu vlády exprezidenta Vučiča.

Keď obyčajní ľudia menia dejiny
Spoločné vyhlásenie siete Mestá za demokraciu k výročiu Nežnej revolúcie prečítal na úvod zhomaždenia Vojtech Špišák, pričom novembrové udalosti spred 37 rokov označil za jeden z najdôležitejších momentov našej modernej histórie.
„Obyčajní ľudia sa postavili režimu, ktorý potláčal ich ľudské práva a hájil záujmy mocných, a nie svojich občanov. Postavili sa mu pokojne a slušne, ale zároveň rázne a neústupčivo. A dokázali zmeniť dejiny," vyhlásil Spišák.
Zdôraznil, že Nežná revolúcia nebola len príbehom Prahy a Bratislavy ale že bola príbehom státisícov ľudí, ktorí dokázali povedať „Dosť!“ a vynútili si zmenu.

Rakovina korupcie bujnie
Jeden z aktérov novembrových udalostí v Košiciach Ľubomír Badiar vo svojom príhovore venoval niekoľko myšlienok premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Vyhlásil, že ako národ sme mu príliš dlho verili, že je dobrák a sociálny demokrat.
„Dnes vidíme výsledky tejto viery. Rakovina korupcie bujnie na najvyšších miestach, trestné novely oslobodzujú zločincov, všade sú zanedbané, plesnivé nemocnice, padajúce mosty, deravé cesty, tri nepodarené konsolidácie a exodus mladých ľudí na západ," vyratúval „úspechy“ sociálnodemokratickej vlády Roberta Fica.
Dav ľudí mu odpovedal skandovaním hesiel: "Dosť bolo Fica!“ a „Fico patrí do Moskvy!“.
„Mobilizujme ľudí okolo seba, stojme spolu na verejných protestoch, čaká nás ťažký rok, ale my to dáme. Pravda a láska zvíťazí nad ložou a nenávisťou," vyzýval Badiar zhromaždených Košičanov.

Ak sa nezbavíme škodcov, nebude úroda
Na pódium vystúpil aj bývalý minister kultúry a archeológ Ladislav „Agnes“ Snopko. V jeho príhovore, ktorý predniesol opierajúc sa o palicu ale mimoriadne zvučným hlasom, v poslucháčoch rezonovalo najmä jeho prirovnanie, že sloboda a demokracia sú ako plody práce na poli.
„Každý dobrý hospodár vie, že o pole sa treba starať bez prestania každý rok. Celú jar a leto. Až na jeseň môžeme dúfať v dobrú úrodu. Sloboda a demokracia sú ako to pole. Ak sa oň nebudeme starať a nevyplienime škodcov, nevytrháme burinu a pole zarastie, nebude žiadna úroda," povedal Snopko.
Deň občianskeho nepokoja
Potom prišla na pódium Rozália Vlasková, členka štrajkového výboru RTVS. Prítomným pripomenula, že 17. november už druhý rok nie je dňom pracovného pokoja a to je podľa nej hanba.
„Zostal štátnym sviatkom a dňom občianskeho nepokoja. Ale aj ten nepokoj po roku akosi zoslabol. Keď nám pracovné voľno počas tohto významného dňa vzali po prvýkrát, mnohí zamestnávatelia sa rozhodli uctiť si Deň boja za slobodu a demokraciu zachovaním pracovného voľna pre svojich zamestnancov. Mnohí sme sa zapojili aj do kriedovej revolúcie. Tento rok sme už tento sviatok-nesviatok prijali akosi mlčky, a tak vláda ešte pritvrdila. Sedemnásty november tentokrát zasvätila rokovaniam o spolupráci s Ruskom," povedala drobná žena v červenej bunde s dlhými vlasmi, na čo dav reagoval piskotom a bučaním.

Nie sme predsa kozliatka
„Keď som ešte mohla vysielať pre deti v Rádiu Junior, častokrát som si hovorila, že to je predsa jednoduché. Aby mohlo dobro zvíťaziť, zlo musí byť potrestané. Takto to po tisícročia funguje v príbehoch, ktoré si odovzdávame. Ale funguje to aj v reálnom živote. Ako sme na to mohli zabudnúť?“ opýtala sa.
"Buďme nežní a vráťme sa k rozprávkam,“ vyzvala Vlasková s tým, aby sme naozaj začali bojovať za dobro a aby sme v boji proti zlu boli dôslední. „Nie sme predsa malé kozliatka,“ pripomenula.
Na záver skonštatovala, že pôvodne mala v Košiciach hovoriť o verejnoprávnych médiách, o práci, o ktorú s ďalšími kolegami prišla po premenovaní, ovládnutí a zoštátnení RTVS. Zdôraznila, že aj toto všetko sa nestalo izolovane. Spolu s RTVS padla aj Štátna ochrana prírody a ďalšie kultúrne inštitúcie. Takmer aj Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten podľa jej slov zachránila len legislatíva Európskej únie, „lebo tá sa u nás zmeniť nedá“. Preto je podľa jej slov členstvo Slovenska v EÚ neustále spochybňované. „Možno aj RTVS nakoniec zachránia zákony Európskej únie," poznamenala s odkazom na to, že slovenský ústavný súd požiadal o rozhodnutie vo veci RTVS Európsky súd.
Na Dolnej bráne
Na Dolnej bráne hodinu pred začiatkom občianskeho združenia usporiadali stretnutie zástupcovia politických strán. Na pódiu sa vystriedali Ivan Korčok za Progresívne Slovensko, Vladimír Ledecký za SaS, europoslankyňa Miriam Lexmann za KDH, Monika Podhorány Masaryková za Demokratov, Katarína Gajdošová zo strany Za ľudí a tiež zástupcovia Hnutia Slovensko.

Viacerí z nich sa neskôr objavili aj na občianskom proteste.
Primátori pri pamätníku
V centre Košíc si zas pripomenuli udalosti zo 17. novembra 1989 a uctili obete komunistického režimu aj predstavitelia mesta, súčasný ale aj novozvolený primátor Jaroslav Polaček a Ladislav Lörinc.
Na spomienkovom podujatí boli podľa agentúry TASR prítomní zástupcovia Magistrátu spoločne s viacerými starostami košických mestských častí, riaditeľmi mestských podnikov, hosťami z Ukrajiny či členmi regionálnej organizácie Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja v Košiciach.
Dosluhujúci primátor Košíc Jaroslav Polaček v príhovore vyzdvihol odkaz 17. novembra. Spomenul študentov, umelcov, učiteľov, pracujúcich Košičanov rôznych generácií, ktorí sa v novembri 1989 stretli v presvedčení a túžbe po slobodnejšom a spravodlivejšom živote. Okrem toho sa prihovoril aj hosťom z Ukrajiny.
„Právo žiť, právo žiť slobodne a rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny spája odkaz nášho novembra s tým, čo dnes bránite na Ukrajine,“ vyhlásil Polaček.
Tiež zdôraznil, že máme možnosť žiť v mieri a slobodne rozhodovať o svojom živote. „O to viac by nám malo záležať na tom, ako s touto slobodou budeme zaobchádzať, ako využívame svoje demokratické práva a či ich rešpektujeme aj u druhých. Demokracia od nás žiada istú veľkorysosť - prijať, že druhý človek môže vidieť svet úplne inak. Že nesúhlas ešte nemusí znamenať nepriateľstvo,“ uviedol.
Po príhovore primátora nasledoval pietny akt kladenia vencov a sviečok k pamätnej tabuli obetí komunistického režimu.
Text: Laco Kerekeš, TASR
Foto: autor