Pápež Lev XIV. vo štvrtok slávnostne odslúžil svätú omšu pri príležitosti 400. výročia vysvätenia Baziliky svätého Petra vo Vatikáne. Tento ikonický kostol označil za jednu z najslávnejších pamiatok sveta, ktorá vyvoláva silné emócie a inšpiruje posvätnosťou viery.

V úvode homílie sa pápež zamyslel nad tým, prečo sa hrob galilejského rybára stal srdcom katolicizmu. Odpoveď vidí v evanjeliu, ktoré hovorí o viere človeka, ktorý sa stáva novým stvorením z vôle Ježiša.

Pápež tiež pripomenul impozantné rozmery baziliky, ktorá je 220 metrov dlhá, 150 metrov široká a 136 metrov vysoká, s kapacitou 80 000 ľudí. Zdôraznil, že jej rozľahlosť odráža poslanie prijímať čo najviac veriacich.

Na mieste baziliky sa pôvodne nachádzalo pohrebisko a rímsky cirkus, kde bol podľa tradície pochovaný apoštol Peter. Prvý kresťanský cisár Konštantín I. tam nariadil postaviť chrám, ktorý bol vysvätený v roku 326 a stal sa dôležitým pútnickým miestom.

Pôvodná bazilika začala chátrať počas avignonského pápežstva. V roku 1506 pápež Július II. položil základný kameň novej baziliky, financovanej aj z predaja odpustkov, čo podnietilo Lutherovu reformáciu. Stavba trvala 120 rokov, počas ktorých sa vystriedalo 20 pápežov a 12 architektov. Dokončená bola v roku 1626 za pápeža Urbana VIII.

Na stavbe sa podieľali majstri ako Donato Bramante, Raffael a Michelangelo. Gian Lorenzo Bernini navrhol interiér a vytvoril bronzový baldachýn nad hlavným oltárom.

Bazilika svätého Petra je jednou zo štyroch patriarchálnych pápežských bazilík v Ríme. Bohoslužby pri hlavnom oltári môže slúžiť iba pápež, hoci oficiálne sídlo pápeža je v Bazilike svätého Jána v Lateráne.