Kto v sobotu večer (20. 6.) zavítal do košického kina Úsmev, mohol mať na okamih pocit, že sa vrátil o niekoľko desaťročí späť. V slovenskej sekcii Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa totiž uskutočnila slovenská aj svetová premiéra filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú, ktorý vracia na scénu trojicu legendárnych televíznych postavičiek.
Nejde o nostalgiu
Premietanie prilákalo približne dvesto divákov. Väčšinu z nich tvorili tí, ktorí si Kuka, Drobčeka a Raťafáka Plachtu pamätajú ešte z detstva. Nechýbali však ani rodičia, ktorí do kina priviedli aj svoje deti. Tie sa tak mohli zoznámiť s hrdinami, ktorí kedysi patrili k najznámejším tváram detského televízneho vysielania.Spolu s filmovou delegáciou pricestovala do Košíc aj trojica kultových bábok a okamžite sa stala centrom pozornosti.
Kuka, Drobčeka a Raťafáka si chcel odfotografovať azda každý, kto mal po ruke mobilný telefón. Na premiére i následnej autogramiáde nechýbala predstaviteľka hlavnej filmovej postavy a niekdajšia spolumoderátorka relácie Od Kuka do Kuka Patrícia Garajová Jarjabková, bábkoherci, herci ani ďalší členovia tvorivého tímu.
Nový film režisérskej dvojice Andrej Kolenčík a Juraj Šlauka však nie je obyčajnou nostalgiou. Na prvý pohľad ide o komédiu, ktorá však ponúka aj melancholický pohľad na plynutie času, zabúdanie a hľadanie vlastného miesta vo svete. Kuko, Drobček a Raťafák Plachta boli kedysi televíznymi hviezdami, ktoré poznalo každé dieťa. Potom však zmizli z obrazoviek a upadli do zabudnutia. Film ich zastihuje práve v tejto životnej etape.
Po rokoch sa opäť stretnú a rozhodnú sa vrátiť tam, kam podľa nich patria – pred televízne kamery.
Temná doba a pátranie
Výsledkom je svojrázna tragikomédia balansujúca medzi realitou a fikciou. Film sa pohráva s otázkou, čo by sa stalo, keby sa rozprávkové bytosti jedného dňa rozhodli získať späť televíziu, z ktorej kedysi vyšli.
Tvorcovia pritom s humorom a sebairóniou komentujú nielen osud samotných postáv, ale aj premenu mediálneho sveta po roku 1989. Práve tento rozmer ocenili mnohí diváci. Kuko, Drobček a Raťafák totiž nevznikli len ako rozprávkové postavičky. V časoch socializmu boli súčasťou televízneho systému, ktorý mal deti nielen zabávať, ale aj vychovávať v duchu vtedajšej ideológie.
Film sa tejto téme nevyhýba, no spracúva ju s nadhľadom a špecifickým humorom, ktorý divákov rozveselil dom hlasného smiechu. „Aj deti musíme oboznámiť s temnou dobou,“ trefné vysvetlil spolurežisér Juraj Šlauka. A práve v tejto vete je možno ukrytá podstata celého filmu.
Je absurdný, hravý, miestami bláznivý, no zároveň prekvapivo dojímavý. Nehovorí iba o troch bábkach, ale aj o generácii divákov, ktorá s nimi vyrastala a ktorá sa dnes cez ich príbeh pozerá na vlastné spomienky. Za návratom legendárnej trojice sa skrýva niekoľkoročné pátranie po pôvodných bábkach.
Film vznikal päť rokov a ako tvorcovia prezradili počas diskusie, nie všetky postavičky sa podarilo nájsť v pôvodnej podobe.
„Raťafák existuje, dokonca viacero kusov. Jeden je vystavený v Múzeu bábkarských kultúr a hračiek na Modrom Kameni. Dochovalo sa aj niekoľko Drobčekov. Jedného sme získali priamo od pani Tomanovej, s ktorou sme ešte stihli telefonovať. Pred časom zomrela, no o našom filme vedela a tešila sa. Dala nám súhlas a Drobčeka nám darovala,“ povedal Andrej Kolenčík, druhý z režisérskej dvojice.
Kuko vznikol nanovo
Najväčšou záhadou bol Kuko. Pôvodná bábka sa totiž nenašla. Bábkar Dušan Duša, ktorý kedysi pracoval na origináli, ju musel vyrobiť nanovo. „Dokonca mal odložený pôvodný materiál z Kukových vlasov,“ povedal Andrej Kolenčík, podľa ktorého bolo obnovenie legendárnych postáv iba začiatkom.
Filmári museli riešiť aj to, ako bábky oživiť v prostredí celovečerného filmu. Kým v televíznom štúdiu sa Kuko pohyboval pred čiernym pozadím a bábkoherci sa ukrývali v špeciálnych čiernych kostýmoch, vo filmových exteriéroch už takéto riešenie nebolo možné. Vznikli preto nové technológie a mechanizmy. Drobček napríklad vo filme jazdí autom, pohybuje hlavou a pre rôzne zábery existovalo niekoľko jeho verzií.
Kuko zasa dostal animatronické ovládanie. Na niektorých scénach ho bolo možné ovládať na diaľku pomocou elektroniky ukrytej priamo v jeho hlave. „Niekedy trvala prestavba bábky aj pol hodiny. Každý záber sa riešil osobitne a často sme museli hľadať spôsob, ako dosiahnuť pohyb, ktorý bude pôsobiť prirodzene a divák mu uverí,“ vysvetľuje Juraj Šláuka.
Znovu ožili
Na filme spolupracoval rozsiahly tím bábkohercov, výtvarníkov a technikov pod vedením skúseného bábkoherca Ivana Martinku. Práve ich práca umožnila, aby sa Kuko, Drobček a Raťafák po desaťročiach opäť pohybovali, rozprávali a žili na filmovom plátne tak presvedčivo, akoby z televíznych obrazoviek nikdy nezmizli.
Film vznikol ako hybridné audiovizuálne dielo kombinujúce hraný film, živých hercov, bábky, trikové postupy a výrazne štylizovaný vizuálny svet. Pod režijným vedením Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku na ňom spolupracoval kameraman Tomasz Wierzbicki. Hudbu zložil David Kollar, výtvarnú stránku pripravil Michal Lošonský s tímom Ateliéru scénografie, kostýmy navrhla Lenka Sršňová a titulnú pieseň Poďme sa zachrániť v novej verzii naspieval Vojtik.
Diváci, ktorí nestihli košickú premiéru, nemusia zúfať. Do slovenských kín vstúpi film už 6. augusta. A zdá sa, že Kuko, Drobček a Raťafák Plachta ešte nepovedali posledné slovo.
text: Ľubomír Lehotský
foto: autor
