Počas víkendu zažil festival IFF Art Film v Košiciach vypredanú premiéru. V rámci Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy mal svoju festivalovú projekciu poľský film Miništranti (Ministranci). Stodesaťminútovú drámu o skupine chlapcov z chudobnej vidieckej komunity osobne uviedol jej režisér Piotr Domalewski. Diváci, ktorí sa na nedeľnú projekciu nedostali, si môžu snímku súťažiacu o Modrého anjela pozrieť v repríze v stredu 24. júna o 17.00 v Kine Veritas.
„Chudobná verzia Avengerov“
Pre režiséra Piotra Domalewského je film vo svojej podstate o pokuse zmeniť svet, ktorý je však pevne zasadený do špecifickej reality poľského vidieka.
„Je to film o skupine mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Musíme byť presní v tom, aký svet to je: chudobné vidiecke prostredie v Poľsku, malá komunita úzko spätá s kostolom, pretože kostol je tam centrom kultúry a vlastne celého života. Mladí miništranti sa snažia svoju komunitu meniť tak, že overujú, či sa ľudia okolo nich snažia dodržiavať Desatoro. Tých, ktorí sa snažia, odmeňujú, a tých, ktorí nie, trestajú. Sú niečo ako moderní Avengeri. Chudobná verzia Avengerov. O tom je film,“ hovorí Domalewski.
Cirkev ako organizácia, nie ako viera
Snímka vychádza z osobnej skúsenosti samotného režiséra, ktorý v takomto prostredí vyrastal a dvanásť rokov bol miništrantom. Vo filme sa však nebojí otvárať témy, ktoré sú v konzervatívnej spoločnosti tabu.
„Môj pohľad je dosť čestný. Nie som oddaný organizácii – pretože katolícku cirkev nazývam organizáciou, lebo to s vierou nemá nič spoločné. Tie dva faktory treba oddeliť: prvý je administratíva a organizácia, ktorou cirkev je; druhý je viera. Nesnažím sa kritizovať vieru – hovorím o organizácii,“ zdôrazňuje režisér a dodáva: „Cirkev je organizácia, ktorá sa bojí konverzácie na akejkoľvek úrovni. Ak chcete urobiť film, ktorý sa páči každému, musí byť zlý. Vždy musí byť niekto, kto je proti, a to je pre mňa filmárstvo.“
Prečo práve detskí hrdinovia?
Voľba detských protagonistov bola pre režiséra zásadná, pretože dospelí podľa neho svet príliš relativizujú. Deti vnímajú morálne hranice omnoho jasnejšie.
„Detskú perspektívu som zvolil, lebo keď hovoríme o veciach ako viera, dobré skutky a zlé skutky, ten pohľad musí byť uveriteľný, aby diváka emocionálne zaujal. Dospelí – vrátane mňa – týmto hodnotám už príliš oddaní nie sme; nás riadi relativizácia. Deti to tak nemajú, dokážu oddeliť dobré od zlého, vidia ten rozdiel a tú medzeru. A preto sú v tej krížovej výprave úprimní – v podstate sú to malí križiaci,“ vysvetľuje.
Domalewski, ktorý je sám pôvodne herec, priznal, že práca s detskými hercami si vyžadovala obrovskú trpezlivosť a workshopy. Nesnažil sa ich však učiť hrať, ale vytvoriť pre nich bezpečné prostredie.
Úspech v Palm Springs
Že ide o univerzálny príbeh potvrdila aj prvá medzinárodná premiéra filmu na festivale v Palm Springs, kde film zarezonoval aj mimo poľsko-katolíckeho kontextu a prebojoval sa do záverečného programu medzi top 8 titulov.
„Možno to tvrdí čosi o ľudskej prirodzenosti: hovoríme jedno a robíme niečo úplne iné. Politika je toho extrémnym príkladom – vyhlasujú, že zachraňujú svet, a vzápätí letia tryskáčom po kávu. Film je možno aj o tom, ako sa snažíme tej ľudskej prirodzenosti porozumieť,“ uzavrel Piotr Domalewski.
text: Zuzana Ročeňová
foto: FF ART FILM/ Lukáš Klimek
video: YT International Film Festival ART FILM
