Areál historických Malinovského kasární na Kuzmányho ulici ožíva stavebným ruchom. Ťažké mechanizmy začali v sobotu 4. júla v ranných hodinách asanovať múr v blízkosti električkovej trate, na čo upozornili obyvatelia z okolia.
Práce pokračovali aj v nedeľu 5. júla, ktorá bola zároveň štátnym sviatkom.
Búranie začalo v sobotu
Obyvatelia priľahlých bytových domov zostali zaskočení nečakaným hlukom aj hustým prachom, ktorý sa začal šíriť do obývanej časti sídliska.
Jedna z okoloidúcich, ktorá má výhľad z okna priamo na kasárne, kontaktovala v nedeľu Mestskú políciu Košice s požiadavkou, aby hliadka situáciu preverila.
„Je nedeľa, je tu taký prach, že sa nedá otvoriť okno. Mali to aspoň kropiť vodou. Oznámenie o stavbe sme nikde nenašli. Volali sme mestskú políciu, aby situáciu preverili. Odpovedali, že situáciu preveria a nikto sa viac neozval,“ uviedla.
Podľa obyvateľky nebol začiatok asanačných prác nikde vopred ohlásený a na stavenisku absentuje povinná informačná tabuľa, z ktorej by bolo zrejmé, kto a na základe akého povolenia práce vykonáva.
Krytina pripomínajúca eternit
Redakcia Naše Košice navštívila areál počas pokračujúcich búracích prác v nedeľu. Jeden z bagrov začal rozoberať strechu jednej z budov. Po uchopení okraja krovu hydraulickým ramenom najskôr strhol vrchnú plechovú vrstvu strechy.
Pod ňou sa následne odkryla staršia strešná krytina, ktorá svojím vzhľadom veľmi nápadne pripomínala eternitové azbestocementové šablóny. Počas strhávania strechy sa zároveň do okolia šírilo veľké množstvo prachu.
Na mieste sme nevideli žiadne špeciálne opatrenia, ktoré sa bežne používajú pri odstraňovaní materiálov obsahujúcich azbest. Pracovisko nebolo počas búrania viditeľne zvlhčované a pri manipulácii so strešnou krytinou neboli zrejmé ani ďalšie opatrenia na obmedzenie prašnosti.
Na naše otázky reagoval pracovník stavebnej firmy, ktorý práce dozoroval zo zeme. Tvrdil, že o azbest nejde.
„Nie je to žiaden azbest. Všetky materiály sa tu triedia, aby sa recyklovali a s azbestom sa na stavbe nepočíta. Síce to vyzerá ako eternit, ale nie je to tak,“ povedal.
Pripustil však, že búracie práce spôsobujú zvýšenú prašnosť.
Podľa jeho slov nebude objekt v tejto etape zbúraný celý. Dôvodom je bezprostredná blízkosť dočasného koridoru pre chodcov.
„Stavba stojí vedľa koridoru pre chodcov. Je nebezpečné to teraz búrať,“ dodal.
Dočasný peší koridor vznikol v súvislosti s revitalizáciou okolia neďalekej mestskej športovej haly, ktorú realizuje mesto Košice. V súčasnosti predstavuje jedinú pešiu spojnicu medzi severnou časťou Kuzmányho ulice a Moyzesovou ulicou, ktorou chodci pokračujú smerom do centra mesta.
Byty s polyfunkciou
Viac ako štvorhektárový areál Malinovského kasární dlhé roky chátra. Osem z jeho dvadsiatich historických budov je pritom od roku 2021 chránených ako národné kultúrne pamiatky.
Komplex v súčasnosti vlastnia spoločnosti MM Invest a Maliny Real Estate. Ich majiteľmi sú košickí podnikatelia v oblasti realitného developmentu, ktorí majú za sebou viacero väčších projektov.
Na jar 2024 prebehla architektonická súťaž na nové urbanistické riešenie lokality. Útvar hlavného architekta (ÚHA) mesta Košice vtedy privítal víziu inovatívnej bytovej zástavby s polyfunkciou, ktorá mala areál otvoriť a vytvoriť z neho živú mestskú štvrť.
V marci tohto roka organizoval magistrát podujatie Mesto v meste. Samospráva na ňom verejne prezentovala vízie rozvoja a transformácie zanedbaných území na moderné štvrte.
Primátor Jaroslav Polaček vtedy podľa tlačovej správy avizoval snahu transparentne predstaviť Košičanom prácu magistrátu a plány s mestom.
S nebezpečným odpadom počítali
Redakcia Naše Košice sa s otázkami týkajúcimi sa existencie a platnosti búracieho povolenia, ako aj možného výskytu azbestu v búraných objektoch obrátila na developerov aj na mesto Košice, ktoré v tomto konaní vystupovalo ako stavebný úrad.
V priebehu pondelka reagoval zatiaľ iba mestský stavebný úrad, ktorý potvrdil existenciu búracieho povolenia. Z jeho odpovede zároveň vyplýva, že podmienky búracieho povolenia počítali aj s možným výskytom nebezpečného odpadu.
„Jednou z podmienok, ktorú musí stavebník dodržiavať, je aj to, že v prípade výskytu nebezpečného odpadu je potrebné odovzdať ho organizácii, ktorá má na to oprávnenie,“ uviedol stavebný úrad.
Či počítal projekt búracích prác alebo rozhodnutie stavebného úradu s výskytom azbestu sme sa z odpovedí stavebného úradu nedozvedeli. Jeho pracovníci zároveň nekonkretizovali, akým spôsobom má stavebník postupovať v prípade, ak sa počas búracích prác preukáže výskyt azbestu alebo iného nebezpečného odpadu.
Stavebný úrad postup stavebníka pri odstraňovaní strešnej krytiny preverovať nebude. „Za priebeh realizovaných prác na odstraňovaní stavby je v plnej miere zodpovedný zhotoviteľ resp. stavbyvedúci. S účinnosťou je od 1.4. 2025 v zmysle nového Stavebného zákona štátny stavebný dohľad v zmysle Stavebného zákona oprávnené vykonávať oddelenie stavebného inšpektorátu Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu, kde je možné podať podnet na prešetrenie,“ doplnil stavebný úrad.
Či sa košický Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu zaoberá azbestom pri likvidácii časti stavieb v areáli Malinovského kasárni sme sa zatiaľ nedozvedeli.
Odborník: Krytinu bolo potrebné preveriť
Podľa bývalého dlhoročného vedúceho oddelenia výstavby Okresného úradu Košice Mateja Styka ide s veľkou pravdepodobnosťou o staršie azbestocementové šablóny. Naznačuje to podľa neho vzhľad odkrytej strešnej krytiny aj vek budovy.
„Takáto krytina bola v minulosti veľmi rozšírená a na Slovensku sa používala počas veľkej časti 20. storočia. Išlo o nehorľavý a pomerne ľahký materiál, preto bol považovaný za vhodné riešenie pre strechy. Významné ložisko azbestu sa navyše nachádzalo aj neďaleko Košíc pri Dobšinej, čo prispievalo k jeho rozšírenému využívaniu v stavebníctve,“ uviedol nezávislý odborník.
Pripomenul však negatívne zdravotné riziká spojené s manipuláciou s azbestom. „Pri poškodení alebo lámaní materiálu sa môžu do ovzdušia uvoľňovať drobné vlákna, ktoré človek vdýchne. Tie môžu po rokoch spôsobovať závažné ochorenia pľúc vrátane rakoviny pľúc či mezoteliómu,“ vysvetlil.
Podľa jeho názoru mali byť práce po odkrytí podozrivej krytiny dočasne prerušené. „Ak vznikne dôvodné podozrenie, že materiál môže obsahovať azbest, práce by sa mali pozastaviť až do overenia jeho zloženia. Pokiaľ by sa následne potvrdilo, že ide o azbestocementovú krytinu, jej odstránenie by mala zabezpečiť oprávnená špecializovaná firma. Takýto materiál sa zo strechy demontuje ručne a pracovníci pri manipulácii používajú ochranné prostriedky. Ide o pomerne nákladný proces,“ doplnil Styk.
Podľa neho sa pri nevhodnej manipulácii môžu azbestové vlákna šíriť aj do širšieho okolia. „Najväčšie riziko predstavuje suché a veterné počasie, keď sa vlákna môžu ľahšie šíriť vzduchom,“ uzavrel.
text a foto: Michal Lendel, Monika Ištvánová
video: Mário Medzihradský
